Drahovce 19. decembra (TASR) - Nezvyčajnú Ligu darcov krvi založil pred tromi rokmi v Drahovciach pri Piešťanoch dlhoročný darca najvzácnejšej tekutiny Marián Manák.
Ako to už na dedine býva, myšlienka vznikla v miestnom hostinci, kde chlapi pri pive spomínali na časy, keď chodili darovať krv a spoločnosť si ich za to aj vážila. M. Manák vzal starú dokumentáciu niekdajšieho Červeného kríža a s prekvapením narátal, že Drahovčania darovali krv minimálne 1800 razy! A tak sa rozhodol založiť miestny spolok Slovenského Červeného kríža a v rámci neho Ligu darcov krvi.
"Z počiatočného nadšenia sme rýchlo vytriezveli, keď sme zistili, že o našu krv darovanú zadarmo zdravotníctvo veľký záujem nemá," hodnotí začiatky Ligy darcov krvi Marián Manák, ktorý má v obci zdokumentovaných vyše sto darcov krvi. Do Ligy sa ich prihlásila asi polovica z tohto počtu. Krv bol preto ponúkať aj v Trenčíne a Bratislave, no všade narážal na neprekonateľný problém - na odber krvi zdravotníctvo nemá peniaze. O to viac ho prekvapujú výzvy z bratislavských zdravotníckych zariadení adresované darcom, aby prišli darovať krv.
"V Piešťanoch situácia dospela do štádia, že na transfúznej stanici zaviedli lístkový systém, akési časenky. Kto prvý prišiel, vzal si lístok a mal istotu, že mu krv zoberú. Komu sa lístok neušiel, mal v ten deň smolu," popisuje neuveriteľné praktiky 43-násobný darca krvi. A dodáva, že darcovia vstávali ráno o štvrtej, aby už o piatej mohli byť pred dverami "transfúzky". "Raz sme odber zorganizovali v Chirane Dental, kde som zamestnaný, išli sme väčšia partia darcov. Aby nám krv vzali, išiel som prvý a doslova som ukradol "časenky", aby sme mohli darovať krv." M. Manák potom už len skromne vysvetľuje, že aj na pracovisku založil spolok ľudí, ktorých spája myšlienka, že darovaním krvi zachraňujú životy iných. Tamojšia šéfka "červenokrížiarov" Ivona Jahodová sa s M. Manákom zhoduje v tom, že pre darcov krvi by bolo najlepšie, keby darovanie nenahraditeľnej tekutiny bolo vyčlenené zo zdravotníctva a dané pod krídla Slovenského Červeného kríža. I. Jahodová vyslovila aj odvážnu myšlienku, že by nemala nič proti tomu, keby sa krv slovenských darcov predávala do zahraničia. Pravda, len s podmienkou, že takto získané peniaze by sa dostali naspäť do darcovského hnutia. Samotní darcovia peniaze za krv nechcú. "Všetci dávame krv zadarmo a ani v budúcnosti peniaze za ňu nechceme. Stačilo by nám vedomie, že o našu krv má niekto skutočný záujem," tvrdí nadšenec, ktorý k darcovstvu už priviedol desiatky ďalších, jemu podobných.
