Rybári najnovšie neulovia do svojich sietí ryby alebo kraby, ale skoro samé červené medúzy. P. periphylla síce neloví dospelé ryby, pochutí si však na ikrách a rybích larvách. Jej smrtiacimi zbraňami je 12 asi polmetrových chápadiel, pokrytých pŕhlivými bunkami. Ak sa obeť niektorého z ramien dotkne, skončí omráčená v ústnom otvore medúzy, ktorá ju zaživa strávi.
Lurefjord je zvláštny tým, že jeho ústie je široké len 200 metrov a hlboké 25 metrov. Periphylla sa tu stáročia neobjavila, do fjordu sa preto musela dostať z otvoreného mora len počas prílivu.
Našla tu ekosystém takmer úplne izolovaný od Atlantiku s konštantnou teplotou, slanosťou a koncentráciou kyslíka. Premnoženie nejakého druhu by malo teoreticky zlikvidovať zdroj jeho potravy, ale v nórskom fjorde sa zatiaľ nič také nestalo. Vedci špekulujú, či Periphylla hladuje a či preto vo fjorde dosahuje polovičnú hmotnosť v porovnaní s otvoreným oceánom.
Medúza sa pravdepodobne dožíva až 30 rokov. Zbraňou proti nej by mohlo byť záhadné červené farbivo, ktoré obsahuje. Vďaka nemu medúza svetielkuje, no môže ju aj zabiť. Farbivo sa totiž na svetle chemicky mení a medúzu zvnútra doslova rozkladá, preto žije v tmavých hlbinách.
To, čo sa deje v Nórsku, hrozí aj v iných končinách zemegule. Príbuzný druh P. periphylla už začal ohrozovať ekosystémy v Čiernom mori.
