Moskva 22. januára (TASR) - Rusko dnes vyhlásilo, že pakt medzi nacistickým Nemeckom a Sovietskym zväzom z roku 1939, ktorý rozdelil väčšiu časť východnej Európy, môže byť prehodnotený len historicky, čím naznačilo, že Moskva nepodporuje zrušenie zmluvy.
Estónsky prezident Arnold Rüütel vo štvrtok po stretnutí s Vladimirom Putinom naznačil, že Kremeľ od paktu Molotov-Ribbentrop odstúpi počas nastávajúcich osláv 60. výročia porážky nacizmu v druhej svetovej vojne. Odstúpenie od paktu si ako symbolické gesto dlho želajú tri pobaltské republiky bývalého Sovietskeho zväzu, ktoré sa na základe tajnej dohody dostali do sovietskej sféry vplyvu.
Rüütel estónskemu rozhlasu povedal, že Putin mu na stretnutí v Kremli povedal, že Rusko - ako nástupnícky štát po Sovietskom zväze - považuje zrušenie zmluvy o neútočení z roku 1939 za "to, čo treba urobiť". Kremeľ odmietol Rüütelovo vyjadrenie bezprostredne komentovať.
Zástupca Putinovho tlačového tajomníka Dmitrij Peskov dnes agentúre AP povedal, že "zatiaľ je možné len historické zhodnotenie paktu Molotov-Ribbentrop". Ako dodal, "vzhľadom na súčasnú realitu neexistuje možnosť jeho právneho ohodnotenia".
Peskov postoj Kremľa bližšie nekonkretizoval, zdá sa však, že jeho vyjadrenie zmarilo nádeje Litvy, Lotyšska a Estónska, ktoré sa v roku 2004 stali členmi EÚ, že pakt bude zrušený počas májových osláv v Moskve.
Pakt - pomenovaný podľa ministrov zahraničných vecí nacistického Nemecka a Sovietskeho zväzu: Joachima von Ribbentrop a Viačeslava Molotova - rozdelil väčšinu východnej Európy medzi signatárske krajiny. Pobaltie pripadlo Sovietskemu zväzu, ktorý tri republiky obsadil v júni 1940. Nasledujúci rok však bol vytlačený Nemcami, ktorí 22. júna 1941 na ZSSR zaútočili. Červená armáda Pobaltie opäť získala v roku 1944 a začlenila do Sovietskeho zväzu. Pobaltské štáty nezávislosť opäť získali až v roku 1991.
Vzťahy medzi Ruskom a pobaltskými republikami zostávajú napäté a Moskva dohodu o spoločných hraniciach ratifikovala len s Litvou.
Pobaltské štáty nie sú spokojné s postojom Ruska k obsadeniu ich území, ktoré považujú za okupáciu. Po získaní nezávislosti sa snažia zvýrazniť svoje etnickú a jazykovú identitu, čo vyvoláva nespokojnosť výrazných ruských menšín a obvinenia Moskvy z nespravodlivého prístupu k tamojším Rusom.
Rusko pozvalo lídrov trojice krajín na moskovské oslavy konca druhej svetovej vojny konané 9. mája. S účasťou súhlasila len lotyšská prezidentka Vaira Vike-Freibergová, aj ona však vyzvala Rusko, aby pakt odsúdilo.
