Viedeň 22. januára (TASR) - Počas slovenských prezidentských volieb v apríli roku 2004 bol Ivan Gašparovič považovaný za "menšie zlo", ktorého mnohí volili s odporom, len aby sa hlavou štátu nestal Vladimír Mečiar, uvádza v dnešnom vydaní v profilovom článku rakúsky denník Die Presse, ktorý prezidenta predstavuje ako výnimočný prípad na Slovensku, kde sú politici všeobecne neobľúbení.
"Už to, že sa Gašparovič dostal do druhého kola volieb, bolo prekvapením. Kandidáti vlády sa vzájomne obrali o hlasy," uvádza Die Presse. Ako pripomína, Gašparovič, ktorý stál dlho po Mečiarovom boku, len krátko predtým - na jeseň 2002 - nedosiahol so svojou novou stranou, Hnutím za demokraciu, päťpercentný prah na vstup do parlamentu.
"Ale ako hlave štátu sa Gašparovičovi veľmi rýchlo podarilo získať si sympatie aj mnohých skeptikov. Má najlepšie vyhliadky stať sa prvým slovenským prezidentom, ktorý bude v úrade potvrdený. Slovenské médiá ho už teraz zvolili za 'Muža roku'," konštatuje Die Presse.
Noviny pripomínajú všeobecnú neobľúbenosť politikov na Slovensku. V prieskumoch verejnej mienky získava odpoveď "Nedôverujem žiadnemu politikovi" pravidelne viac hlasov ako vyjadrenie podpory akémukoľvek politikovi.
"To sa Gašparovičovi síce ešte nepodarilo zmeniť, ale v pravidelne kladenej otázke o dôveryhodnosti verejných inštitúcií sa mu už podarila skutočná senzácia: inštitúcia 'prezident' po prvý raz zatienila tradične najdôveryhodnejšie inštitúcie: armádu a kresťanské cirkvi. Len požiarnikom a záchranným službám dôverujú Slováci stále trošku priazne viac ako prezidentovi," píše Die Presse s tým, že politické inštitúcie sú v prieskumoch ďaleko za prezidentom, na opačnej škále rebríčka. Výrazne menšiu popularitu má aj justícia a polícia.
V rozhovore pre Presse Gašparovič ako recept na úspech uviedol svoju prirodzenosť. Ako hovorí, vo všetkých svojich funkciách - od spolutvorcu slovenskej nezávislosti, cez úrad predsedu parlamentu a opozičnú fázu po prezidentovanie - zostal rovnaký.
"A keď to hovorí, znie to rýdzejšie ako pri iných politikoch," tvrdí Die Presse.
Noviny stavajú do kontrastu Gašparoviča s predchodcom Rudolfom Schusterom, "ktorý mohol ťažko demonštrovať blízkosť národu, keď sa nechal do malých dedín privážať pompéznymi autokolónami". A Schusterove dôvtipné analýzy registrovali médiá menej ako jeho časté ponosovanie sa, že sa príliš zriedkavo objavuje na televíznych obrazovkách, napísal autor článku.
"Gašparovič pôsobí vo všetkom vierohodnejšie: to, že si na ľudovej zábave vychutná pivo, je rovnako autentické ako jeho neviazaná radosť nad víťazstvami slovenských hokejistov," uvádza Die Presse a dodáva, že ako univerzitný docent nemusí nejako zvlášť zdôrazňovať svoje intelektuálske korene.
Die Presse pripomína, že Gašparoviča - na rozdiel od Schustera a Michala Kováča - akceptuje aj politická scéna. Kým Kováč a Schuster sa veľmi rýchlo dostali do sporu s vládou, ktorá ich vlastne nominovala, Gašparovič je prvým opozičným kandidátom, ktorý sa stal prezidentom. (Presse neuviedla, že Gašparoviča pred voľbami podporila opozičná strana Smer, ktorú by podľa prieskumov volilo najviac Slovákov - pozn. TASR) Napriek tomu udržiava s vládou harmonický vzťah, hodnotí Gašparovičovo pôsobenie denník.
Prezident si je vedomý svojich kompetencií. Na citlivú otázku, či by schválil účasť Mečiara - ktorý mu odmietol zablahoželať k volebnému víťazstvu a s ktorým neudržiava žiaden kontakt - vo vláde, odpovedal, že Mečiarovu účasť by si neželal, ale či k tomu dôjde, nebude závisieť od neho.
