Kyjev 21. januára (TASR) - Hovoria o ňom, že je suchopárny akademik, ktorý sa rád venuje maľbe krajiniek, zberateľstvu starožitností i hubárčeniu. Viktor Juščenko naozaj nepôsobí dojmom človeka, ktorý dokáže vyvolať revolúciu, hoci pokojnú.
Práve táto jeho vlastnosť by mu však - už ako prezidentovi Ukrajiny - mohla poslúžiť pri spájaní rozdeleného národa, udržiavaní dobrých vzťahov s Ruskom a zbližovaní krajiny s EÚ a NATO.
Juščenko sa nedávno vyjadril, že jeho tvár - znetvorená po otrave dioxínom počas predvolebnej kampane - je odrazom súčasnej Ukrajiny a jej politického rozdelenia.
Jeho prívrženci ho považujú za jediného politika, ktorý je schopný vyviesť Ukrajinu z politického chaosu, potlačiť a zlikvidovať korupciu, obmedziť vplyv majiteľov banských a oceliarskych impérií a zvládnuť vzťahy s Ruskom. Mnohí Ukrajinci si od neho sľubujú zásadnú premenu ich štátu, ktorý sa doteraz nezbavil reliktov sovietskej administratívy.
Juščenko bol v rokoch 1999-2001 predsedom ukrajinskej vlády. V rokoch 1993-99 pôsobil ako šéf centrálnej banky, pričom zabezpečil prechod z rubľa na karbovanec a potom aj na hryvnu. V dôsledku tejto reformy došlo aj k podstatnému zníženiu miery inflácie. Roku 1997 časopis Global Finance zaradil Juščenka medzi šesť najlepších svetových bankárov.
Po sporoch s prezidentom Leonidom Kučmom a odvolaní z funkcie premiéra v apríli 2001 sa Juščenko venoval politike, pričom založil prozápadnú stranu Naša Ukrajina.
Juščenko mal v jesenných prezidentských voľbách podľa reformátorov najväčšiu šancu zvrhnúť kučmovskú politickú elitu. Prvé kolo volieb z 31. októbra síce vyhral, ale nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov. Súperom v druhom kole mu bol iný Viktor - Moskvou podporovaný Viktor Janukovyč.
Janukovyč podľa záverov Ústrednej volebnej komisie vyhral druhé kolo volieb. Jeho víťazstvo a verdikt úradov však juščenkovci napadli a najvyšší súd rozhodol o opakovaní druhého kola hlasovania - aj pod tlakom pouličných protestov proti zmanipulovaniu výsledkov volieb, nazvaných aj oranžová revolúcia - podľa farby typickej pre Juščenkovu kampaň.
Opakované druhé kolo volieb Juščenko vyhral. Zopakoval sa však scenár z "prvého" druhého kola, keďže porazený - tentoraz Janukovyč - napadol výsledok volieb na súde. Najvyšší súd analyzoval niekoľko sťažností, čo bránilo vyhláseniu Juščenka za víťaza a jeho inaugurácii. Napokon najvyšší súd vo štvrtok potvrdil Juščenkovo víťazstvo, čím odmietol Janukovyčove odvolania. Parlament sa potom uzniesol, že nový prezident bude uvedený do úradu v nedeľu 23. januára.
Odporcovia Juščenka obviňujú z nacionalizmu, snahy rozdeliť Ukrajinu na ukrajinsky hovoriaci západ a rusofónny východ, ale aj z úmyslu prervať vzťahy s Ruskom, ktoré je najväčším obchodným partnerom Ukrajiny a kľúčovým dodávateľom energonosičov.
Spochybňujú aj jeho schopnosť vykonávať úrad vzhľadom na následky otravy dioxínom. Dr. Michael Zimpfer z viedenskej súkromnej kliniky Rudolfinerhaus, kde sa zvolený prezident podrobil testom a liečbe, však potvrdil, že Juščenko je "plne práceschopný".
Viktor Juščenko bude musieť čeliť aj podozreniam z prepojenia na USA - okrem iného i preto, že jeho manželka je Američanka ukrajinského pôvodu a už počas kampane bola označovaná za šedú eminenciu a špiónku CIA.
Za strategický cieľ Ukrajiny Juščenko označuje členstvo v EÚ a NATO. Vedenia oboch organizácií dali najavo, že Ukrajina má ešte k členstvu v nich ďaleko, ale priznali, že Juščenkovo zvolenie urobilo krajine dobrú službu. Juščenko sa chce zasadiť aj za vytvorenie nových pracovných miest a vypracovať systém vládnych kontraktov a zadávania verejných prác. Počas kampane sľúbil aj zlepšenie podmienok pre malých a stredných podnikateľov. Dôsledne chce bojovať s korupciou a má v pláne aj reformu ozbrojených síl.
Presne mesiac po inaugurácii Juščenko oslávi 51. narodeniny. Narodil sa 23. februára 1954 vo východoukrajinskej dedine Choruživka v rodine učiteľov. Je druhýkrát ženatý a má päť detí.
