Moskva 21. januára (TASR) - Prezident Ruskej federácie Vladimir Putin je pripravený slávnostne sa dištancovať od niekdajšieho tzv. Molotovovho-Ribbentropovho paktu, prostredníctvom ktorého si stalinský ZSSR a hitlerovské Nemecko stanovili hranice svojich záujmových sfér na starom kontinente.
V rozhovore pre estónsky rozhlas to po štvrtkových rokovaniach s najvyšším ruským predstaviteľom vyhlásil estónsky prezident Arnold Rüütel.
Podľa jeho slov Vladimir Putin informoval, že Rusko podporuje ako nástupnícka krajina ZSSR zrušenie platnosti paktu a tento krok považuje za správny.
Spomínaný dokument podpísali ministri zahraničných vecí Nemecka a ZSSR, Joachim von Ribbentrop a Vjačeslav Molotov 23. augusta 1939. Pakt obsahoval aj tajnú formulku, v zmysle ktorej mohla Moskva pripojiť k ZSSR aj východné oblasti Poľska a trojicu pobaltských krajín.
Oficiálne zdroje Kremľa informovali, že obaja prezidenti prediskutovali problematiku osláv víťazstva nad fašizmom, ktoré sa pri príležitosti 60. výročia ukončenia II. svetovej vojny uskutočnia v Moskve 9. mája 2005. Nezmienili sa však o spomínanom pakte, na základe ktorého niekdajšie sovietske impérium anektovalo v roku 1940 tri pobaltské republiky - Estónsko, Litvu a Lotyšsko.
Pobaltie obsadili v roku 1941 fašistické jednotky, aby ich v roku 1944 oslobodili červenoarmejci a vrátili tak pod nadvládu sovietov. Tri spomínané republiky boli súčasťou ZSSR až do jeho rozpadu v roku 1991.
Spomedzi najvyšších predstaviteľov pobaltských štátov prisľúbila účasť na moskovských oslavách doteraz iba lotyšská prezidentka Vaira Vike-Freibergová. Aj ona však zverejnila vyhlásenie, v ktorom označila nacistické Nemecko i niekdajší Sovietsky zväz za subjekty rovnako zodpovedné za dôsledky svetového vojnového konfliktu v pobaltskom regióne. Súčasne vyzvala ruskú stranu, aby spomínaný pakt odsúdila rovnako ako všetky vojnové zločiny bez ohľadu na pôvod ich aktérov.
Hovorca ruského ministerstva zahraničných vecí označil jej slová za pokus o falšovanie dejinných udalostí II. svetovej vojny.
Kremeľ v uplynulých dňoch ponúkol Estónsku i Lotyšsku uzavretie hraničných dohôd deň po plánovaných moskovských oslavách 60. výročia víťazstva nad fašizmom. Súčasne však inicioval aj podpísanie všeobecnej politickej deklarácie, voči obsahu ktorej jestvujú v Talline i Rige výhrady. Rusko-litovskú hraničnú dohodu uzavreli už v roku 2003.
Estónsky prezident pricestoval do Moskvy na súkromnú návštevu na pozvanie patriarchu Alexija II, ktorý ho dnes vyznamená za mimoriadne zásluhy o zjednotenie pravoslávnych národov.
Na ich štvrtkovom stretnutí sa zúčastnil aj ruský prezident Vladimir Putin, ktorý vyjadril nádej, že ruskej pravoslávnej cirkvi v Estónsku sa vrátia statky stratené po rozpade ZSSR. Aj keď sa o záležitosti už signoval protokol, otázku sa ešte nepodarilo usporiadať, poznamenal patriarcha, ktorý po desaťročia pôsobil práve v Estónsku. Podľa slov hosťa z Tallinu sa rozhodnutie vo veci už zrodilo, čaká sa iba na právne formality.
6 le žab
