Po roku mimo Slovenska som konečne strávil tri vianočné týždne v rodnej krajine. Bol som zvyknutý každému sa zdraviť a ďakovať. Preto som bol prekvapený, keď sa mi pracovníčka v potravinách neodzdravila.
Až teraz som si uvedomil, že sme nezdvorilý národ. A že to je dané históriou našej krajiny. Nám to totiž zvláštne nepripadá - pretože my sa v obchodoch nezdravíme a tá žena v obchode tiež asi nečakala, že jej niekto zaželá dobrý deň.
Viem celkom dobre porovnať dva národy. Ten, v ktorom som vyrastal, a ten, v ktorom žijem. Študujem biomechaniku v Lisabone. Sú veci, ktoré by sme sa mohli od iných národov učiť. Presne tak, ako sú veci, ktoré by sa od nás mohli učiť iné národy.
Pripadá mi to, ako keby sme boli takí zavalení starosťami, že nemáme čas sa ani pozdraviť. Keď sa môj trojročný synovec pozdravil neznámemu človeku, tak som ho musel vyzvať, aby sa mu odzdravil - lebo on bol schopný ignorovať aj malé dieťa.
Predtým - v čase, keď som nemal s čím náš národ porovnávať - som si takéto rozdiely neuvedomoval. Všetko sa mi zdalo normálne. Ale keď k nám prišiel nejaký cudzinec, tak si našu nezdvorilosť určite musel všimnúť.
Hoci, na našu obranu treba dodať, že sú ešte nezdvorilejšie národy. Tým sa však nemôžeme utešovať!
To, že veľa ohovárame a na všetko sa sťažujeme, mi nepripadá až také problematické. To môže mať aj pozitívny vplyv. Ale uvítal by som, keby sme sa naučili od iných národov práve väčšej zdvorilosti.
Určite sa tak stane, aj keď viem, že na to treba čas.
Autor: toma.blog.sme.sk
