Poznáte to aj vy - mať neodolateľnú chuť na trošku chladu v lete a teplého vánku, keď za oknom mrzne. Je to moja veľká slabosť.
Mám rada zimu, tiež mi však lahodí predstava, že stačí sadnúť do auta a zájsť si do zóny chladu, len keď to skutočne chcete.
Na ceste domov si potom môžete vyzliecť kabát a sedieť na balkóne len v tričku a krátkej sukni - aj keď kalendár v pracovni ukazuje dátum 15. január.
Vybrať si čosi podľa chuti možno nazývam slabosťou neprávom. Je to len výsledok slobodnej mysle každého človeka. Mať sklony k vyberaniu vecí podľa momentálnej chuti nie je nič výnimočné. Pri jedle, oblečení a azda ešte filmoch to je samozrejmosťou a môže to robiť každý. Ak však dostanete chuť na to-ktoré (vaše obľúbené) ročné obdobie, nie vždy je to jednoduché.
Ak to raz vyskúšate, budete so mnou súhlasiť. Je to krása.
Prvýkrát som fenomén ročných období podľa vlastnej chuti ocenila na návšteve u sestry v Taliansku. Neviem zabudnúť na to, ako sme v jedno neznesiteľne sparné ráno sadli do auta a o pár hodín dýchali svieži chladný vzduch v lyžiarskom stredisku Piancavallo.
Museli sme dokonca vytiahnuť z kufra auta svetre a bundy.
V ten istý deň sme skončili pri mori. Večerajúc skvelé jedlo, oblečení len v ľahkom letnom oblečení. Bolo to tuším v polovičke júla.
Niekto skrátka rád žije tam, kde je práve tak, ako si to želá. Alebo aspoň v oblastiach veľmi blízko všetkým želaným ročným obdobiam. Ja osobne sa tým ľuďom nečudujem a vychutnávam tento rozmar s nimi.
Možno aj vy - ak ste aspoň raz zažili na vlastnej koži luxus ísť krátko pred Vianocami obzrieť sneh do hôr a potom späť vhupnúť do bazénu.
Vyberte si dve ročné obdobia a my vám nájdeme skvelý dom na ich rozhraní. Takto nejako by mohol znieť reklamný slogan najnovšej realitnej agentúry.
Keďže nemám rada veľmi extrémne životné podmienky, chcela by som žiť kdesi na rozhraní zimy a leta. Na mieste, kde sa netreba báť pošmyknutia na zľadovatenom chodníku alebo zapadnutia v snehu. V letných mesiacoch by tam tiež nemalo byť šialené teplo. A chladné horské prostredie musí byť skutočne len na skok...
Neviem sa dočkať toho, keď budem mať celoročnú možnosť nosiť ľahučké oblečenie. Keď cesta za zimou bude len dočasná a nebude kvôli nej potrebné rozmrazovať následne rôzne časti tela.
Potom budem ešte väčším fanúšikom slobodného výberu a budem pracovať na ešte väčšej propagácii tohto životného štýlu.
harris.blog.sme.sk
