Civilizačné méty

Etapy ľudského života sú ohraničené prirodzenými métami: odchod z jaslí, príchod do materskej školy, odchod z materskej školy, a tak ďalej. Po dosiahnutí poslednej méty mladosti - absolvovaní strednej prípadne vysokej školy - pocíti vnímavý mladý človek závan úzkosti, ktorý v niektorých prípadoch prerastie v skutočnú existenčnú úzkosť.

V krízu, ktorú dnes s odstupom času označujem za "krízu absentujúcich mét".

Prežil som si ju sám - pocit, že nemám k čomu smerovať, nemám svoj "pevný bod vo vesmíre" , alebo "svetlo na konci tunela". Jednoducho métu, ku ktorej upriem zmysel svojej existencie.

Ktorá méta je tou pravou pre dospelého? Manželstvo? Deti? Dôchodok? Smrť???

Skutočne - mladosť je plná skúšok a tak plná prirodzených mét. Výzvy sú okamžité a odmena či trest prichádzajú neodkladne. Vysvedčenie, skúšky - zástup nových výziev a nových mét v rýchlom slede.

Dospelosť je iná - množstvo úspechov a prehier klesá. Stúpa cena za chyby, ktoré robíme. S klesajúcou kvantitou rastie kvalita výhier aj pádov.

Ten intenzívny čas mét sa však už nikdy nezopakuje.

Ako hovorí môj priateľ Laurence: "Si dieťa, bavíš sa a hráš, je to super. Si školák, zabávaš sa, je to fajn. Si študent, bavíš sa a užívaš si život, je to nádherné. Si vysokoškolák, život je jedna párty! Potom začneš pracovať. Potom sa oženíš. Potom zostarneš. Potom zomrieš."

Nesúhlasím s jeho cynickým postojom k métam dospelosti. Domnievam sa však, že civilizácia potrebuje svoje méty rovnako ako dospelý človek a má sklon intenzívne ich hľadať, aby výrazne ohraničil svoju existenciu v čase.

Každé náboženstvo, každá sekta, každá civilizácia má svoje proroctvá. Ich podoby sa rôznia - od najjednoduchšej formy "Raz bude lepšie" či "Lepšie už bolo" až po komplikovaný matematický systém teórie času "Timewave zero" . Ten stanovuje 12. december 2012 za moment historickej zmeny vesmírneho významu, ktorý bude poznačený "radikálnou transformáciou koncepcie nášho sveta" - ako hovorí jeho autor Terrence McKenna.

Ako sa však dá vnímať zmysel proroctva, ak máme čas a chuť sa ním skutočne zaoberať? Ako sa postaviť voči proroctvám, keď máme každý deň na výber minimálne z tých ekonomických, ekologických, sociálnych a náboženských?

Môj návod je jednoduchý a možno trochu alibistický. Skladá sa z jediného slovesa: "Uvidíme."

Nič iné nám ani nezostáva.

Zmysel proroctiev totiž nie je v tom, či sa naplnia.

Zmysel proroctiev je v ich schopnosti poskytnúť existencii, ktorej často chýbajú skutočné méty, aspoň zdanie ich prítomnosti.