Povedal to dnes, v posledný deň súdneho procesu v Machačkale, sudca Baguža Ounžolov.
Ruský generálny prokurátor Vladimir Ustinov v procese so skupinou čečenských teroristov v ruskej Dagestanskej republike požaduje pre Radujeva trest doživotného odňatia slobody so zvýšenou ochranou. Niektorí ruskí politici sa dokonca vyslovili za jeho verejnú popravu, čo však v Rusku neumožňuje moratórium na výkon trestu smrti.
Obžaloba odmieta tvrdenie, že by bol Radujev politickým bojovníkom za čečenskú nezávislosť a považuje ho za zločinca a teroristu. Podľa Ustinova Radujev a jeho bojoví druhovia sa previnili nielen proti ruským zákonom, ale aj voči svojim susedom Dagestancom, s ktorými ich spájajú stáročia spoločnej histórie a náboženstvo.
Radujev je obvinený z teroristických útokov, vrážd a bratia rukojemníkov. Jeho najťažším previnením je podľa žalobcu útok na dagestanskú nemocnicu v Kizľare neďaleko hraníc s Čečenskom, kde zadržiaval 2000 rukojemníkov, a obsadenie dediny Pervomajskoje v januári 1996. Obidva incidenty si vyžiadali 78 obetí.
Salman Radujev sa háji tým, že konal na priamy rozkaz bývalého čečenského prezidenta Džochara Dudajeva, zavraždeného v roku 1996. Taktiež tvrdí, že pri zadržiavaní rukojemníkov mal iba politickú úlohu vyjednávať s Moskvou, pričom "vojenskú časť operácie" vykonávali iní povstaleckí velitelia.
Radujev je najvyššie postaveným čečenským ozbrojencom, ktorého sa ruským federálnym orgánom podarilo počas dvoch operácií v Čečensku dostať pred súd. Keďže v súčasnom ozbrojenom konflikte v Čečensku už nezohráva žiadnu úlohu, jeho zatknutie sa stalo skôr propagandistickým než vojenským úspechom Moskvy.
V roku 1996 Radujev prekonal vážne zranenie hlavy a podstúpil dlhodobé liečenie v zahraničí. Tlač často spochybňovala jeho psychické zdravie, avšak oficiálny posudok ruských lekárov ho uznal za svojprávneho a schopného zodpovedať sa pred súdom.
