Praha 13. marca (TASR) - Obyvateľov Českej republiky čaká po vstupe do Európskej únie (EÚ) doťahovanie medzery v životnej úrovni, vyšší rast miezd a celej ekonomiky. Hoci sa nevyhnú ani zdražovaniu tovaru, predovšetkým potravín, platy porastú rýchlejšie ako ceny, vyplýva zo štúdie tímu expertov o dôsledkoch členstva v EÚ, ktorú má k dispozícii český denník Mladá fronta Dnes (MfD).
Ak bola minulý rok priemerná mzda v ČR 10.500 korún čistého, v roku 2008 by príjem občanov ČR ako členov únie, mal dosiahnuť takmer dvojnásobok. Praha sa nevyhne ani zdražovaniu, hlavne potravín, ktorých ceny v priebehu ôsmich rokov môžu stúpnuť až o polovicu. Aj napriek tomu sa však životná úroveň zlepší a Česi budú mať také príjmy, že sa nemusia obávať zdraženia, uviedol jeden z autorov štúdie, riaditeľ Výskumného ústavu poľnohospodárskej ekonomiky Tomáš Doucha pre MfD.
Ľudia si za svoj plat budú môcť v roku 2008 kúpiť skoro o 30 percent tovaru viac ako dnes. Bude to platiť aj pri cestách na Západ, pretože ceny v ČR porastú rýchlejšie ako napríklad v Nemecku, takže za osem rokov si budú môcť Česi za hranicami dovoliť o 80 percent väčší nákup. Zdrojom optimizmu autorov štúdie je predovšetkým fakt, že ekonomika ČR ako členskej krajiny únie bude mať lepšie podmienky na rozvoj, píše český denník.
Štúdia podľa MfD zároveň upozorňuje, že náklady a prínosy členstva sa budú objavovať postupne, v žiadnom prípade nie hneď po vstupe, s ktorým sa počíta v roku 2005. Najneskôr v roku 2012 by sa však mohla ČR dostať sa na takú životnú úroveň, aby sa krajina nezaraďovala medzi najchudobnejšie štáty Európy.
Aj napriek pomerne ružovým vyhliadkam to nebude bez problémov: značné náklady si vyžiada príprava na prijatie zásad spoločnej obchodnej politiky, štandardov pracovných vzťahov, sociálnej ochrany a ochrany životného prostredia. V podnikovej sfére to prinesie zvýšenie ročných nákladov a veľké výdavky čakajú aj štátnu pokladnicu. Napriek tomu všetkému autori štúdie počítajú s nárastom miezd a zvýšením životnej úrovne. Približovanie sa k únii by však mohlo postihnúť niektoré skupiny obyvateľov, a preto bude pravdepodobne potrebné uvažovať o sociálnych programoch pre týchto ľudí, uzatvára šéfka autorského tímu Růžena Vintrová.
