Nový Sad 13. marca (TASR) - Predseda parlamentu autonómnej oblasti Vojvodina Nenad Čanak dnes pred zákonodarcami v Novom Sade vyhlásil, že Vojvodina tiež pripravuje svoje referendum. Po voľbách a referende o samostatnosti Čiernej Hory sa aj v juhoslovanskej obilnici uskutoční referendum o rozšírení autonómie a dokonca aj o nezávislosti Vojvodiny od Srbska.
Vojvodinské politické strany podporujú ideu referenda vo Vojvodine. Predseda Reformisticko-demokratickej strany Vojvodiny (RDSV) Mile Isakov sa zasadzuje za "politiku čistých účtov", a aby Vojvodina patrila Vojvodincom. Republikový minister poľnohospodárstva Dragan Veselinov, predseda Koalície Vojvodina (KV), podotkol, že Vojvodina je úplne sebestačná a treba zvážiť, či ju aj naďalej majú "vyciciavať páni z Belehradu".
Predseda srbskej vlády Zoran Djindjič v súvislosti s referendom vo Vojvodine dnes navštívi Nový Sad. Ťažko však povedať, či sa mu podarí vo Vojvodine zmierniť situáciu. V susednom Rumunsku dokonca kolujú kalendáre na rok 2001 s mapou Balkánu, na ktorej nie je Juhoslovanská zväzová republika, ale nové štáty: Čierna Hora, Kosovo, Vojvodina, Srbsko.
Vojvodina bola obilnicou veľkej a neskôr po rozpade aj "malej Juhoslávie" - Juhoslovanskej zväzovej republiky, pozostávajúcej z dvoch častí - Srbska a Čiernej Hory. Podľa Nenada Čanaka Vojvodinu štát zdiera, lebo autonómna oblasť do štátneho rozpočtu prispieva 57 percentami a do Vojvodiny štát vracia iba jedno percento.
Čanak podotkol, že Vojvodina sa odtrhla od Rakúska-Uhorska a pripojila sa ku Kráľovstvu Srbov, Chorvátov a Slovincov v roku 1918 rozhodnutím vlastného parlamentu. Pred vstupom do Juhoslávie, bola Vojvodina najrozvinutejšou časťou - dokonca prosperovala lepšie ako Slovinsko a Chorvátsko. Čanak je presvedčený, že o osude Vojvodiny môže rozhodovať jedine vojvodinský parlament. Vojvodina má podľa neho program ekonomických reforiem a primárnym cieľom vojvodinskej vlády bude vrátiť Vojvodinu do Európy.
Vojvodina bola ústavou z roku 1974 povýšená na úroveň republiky. Niekdajší juhoslovanský prezident Slobodan Miloševič v roku 1988 zbavil túto oblasť ekonomickej a kultúrnej autonómie. Čanak zdôraznil, že bývalý prezident JZR okupoval Vojvodinu a ťažil z nej dlhých dvanásť rokov. Tým ekonomicky ožobračoval obyvateľov Vojvodiny. To sa podľa predsedu vojvodinského parlamentu už nikdy nesmie zopakovať, lebo Vojvodina je sebestačná a nepotrebuje diktáty z Belehradu. Miloševič sa zmocnil Vojvodiny, vyvolal vojnu v Slovinsku, Chorvátsku a v Bosne, a potom "namočil" národ do tragédie, keď nechcel riešiť problém Kosova. Nasledovalo bombardovanie celej JZR a hlavne Vojvodiny, ktoré trvalo 78 dní (24. marca - 10. júna 1999), dodal Nenad Čanak.
(spolupracovník TASR Michal Spevák) ed
