Jaroš: Verím, že nebudem ľutovať

V súťaži SuperStar pôsobil ako ten, čo najviac zažil a preskákal. Na prvý kasting do Žiliny prišiel taxíkom rovno z letiska, kam priletel z Izraela. Vyzerá ako suverén, no niekedy to hrá. Po piatkovom víťazstve a postupe do finále s námahou skrýval slzy dojatia. MIRO JAROŠ hovoril so SME.

Zmenila vás SuperStar?

Takýto som bol vždy, nemienim sa meniť. Čo sa určite nikdy nezmení, je fakt, že mám občas smolu a vždy sa zviditeľním, hoci nechcem. Napríklad tým, že mi zvoní mobil počas spievania pred porotou.

To sa vám stalo?

Áno, počas vystúpenia pred porotou. Pamätám si škaredý pohľad Paľa Haberu. Mal som obrovský strach, že nepostúpim do semifinále kvôli správaniu, ktoré bude porota považovať za nevhodné a drzé. Všetko prežívam veľmi emotívne. Najmä situácie, keď neviem, na čom som.

Psychológovia, naopak, tvrdia, že kto sa prihlási do reality šou, je exhibicionista. Nie je to skôr tak?

Nemám skúsenosti so spievaním pred ľuďmi. Keď som však na castingu spieval karaoke šou, mal som veľmi príjemný pocit. Nie je to len o hlase. Ak ľudia zabudnú na speváka hneď, ako odíde z pódia, je to chyba. Ani Madonna nemá absolútne fantastický hlas, ale robí šou, o ktorej sa rozpráva týždne. Takže je to trochu aj o exhibicionizme.

Ste schopný zabávať ľudí, ktorí sa na vás pozerajú?

Veľmi by ma to bavilo.

Prihlásili by ste sa do reality šou, hoci by sa netýkala spievania?

Áno. Spev je pre mňa dôležitý, ale ešte je tu šoubiznis všeobecne.

Neprekáža vám tá strata súkromia?

Nie, v reality šou treba počítať s tým, že ľudia chcú účinkujúcich poznať. Nemám čo skrývať, som taký, aký som. Buď sa to ľuďom páči, alebo nie. Nemienim hrať divadielko.

Médiá však vedia byť dosť nemilosrdné. Ani to vám neprekáža?

Prekáža mi ak médiá klamú. Ak budú hovoriť, aký v skutočnosti som, to je v poriadku. Aj s kladnými a zápornými vlastnosťami - nikto nie je dokonalý.

Nič vás neprekvapuje?

Náhly záujem dievčat, zrejme majú o mne z televízie skreslené predstavy.

Máte 26 rokov, ako ste sa cítili medzi mladšími účastníkmi SuperStar?

Nevnímam to. Ťažko povedať, či je to pre mňa výhoda. Stáva sa, že skôr mladší dokážu na javisku presvedčiť. Svet sa trochu zmenil. Na hudobných staniciach možno vidieť mladučké speváčky, ktoré vyzerajú veľmi dospelo a vedia čo chcú. Súčasná mladá generácia sa tým inšpiruje, kráča s dobou.

Do akej miery je pre vás imidž dôležitý?

Mal by vystihovať človeka. Ak niekto nie je stotožnený so svojím imidžom, nepodá stopercentný výkon - stráca vieru v seba samého. Keď som spokojný s tým, ako vyzerám a ako som oblečený, cítim sa ako ryba vo vode. To je predpoklad, že dobre zaspievam.

A na spev nechodíte?

Chodím, raz za dva týždne. Nič moc, však? Veľa spievam doma, sám pre seba. Snažím sa spievať podľa odporúčaní učiteľky spevu.

Dokázali by ste sa živiť iba spevom?

Napĺňa ma to a baví ma aj produkovať pesničky. Rád si vymýšľam melódie aj texty.

Poznáte noty?

Nie, aké noty?" (smiech.) "Svoje vlastné ja. Človek v tomto biznise by mal byť trochu aj hráč, ale ešte dôležitejšie je byť sám sebou. Som ochotný sa zmeniť, no nie do tej miery, že by som to už nebol ja.

Zostanete na Slovensku?

Hudba je v mojou živote prioritou, šoubiznis je však vrtkavý. Takže myslím aj na zadné vrátka - zrejme pôjdem na vysokú školu. Bavilo by ma študovať medzinárodné vzťahy. A ak nevyjde ani spev ani vysoká škola, pravdepodobne zasa niekam vycestujem. Som taký dobrodruh.

Ako sa cítite na Slovensku? Je predsa len konzervatívnejšie ako Izrael.

Po návrate som schudol päť kíl. V Izraeli som mal v podstate bezproblémový život, tu všetko funguje úplne ináč. Nebolo to jednoduché rozhodnutie, snažím sa to však vnímať pozitívne. Som rád, že som sa vrátil. SuperStar je šanca. Verím, že nebudem ľutovať.