Za rezolúciu, ktorá nemá právny účinok, ale môže byť dôležitým politickým signálom, hlasovalo v Štrasburgu 500 poslancov, proti sa vyslovilo 137 a hlasovania sa zdržalo 40 zákonodarcov.
Ústavu podporila aj väčšina zo 14 slovenských europoslancov -s výnimkou troch zástupcov za KDH, ktorí sa hlasovania zdržali.
Výsledok tohto hlasovania je jasný a nenecháva žiadne pochybnosti o podpore, akú tento parlament ústave vyjadril, zhodnotil hlasovanie predseda EP Josep Borrell, ktorý počas hlasovania opakovane neúspešne žiadal odporcov ústavy, aby zložili transparenty s nápismi Nie ústave a Ústava je smrťou únie.
Luxemburský premiér a úradujúci predseda Európskej rady Jean-Claude Juncker vyjadril spokojnosť s výsledkom. Je to dôležitý krok na ceste k ratifikácii ústavy, povedal Juncker a vyzval národné parlamenty a občanov, ktorí pôjdu k referendám, aby sa zachovali podobne ako europarlament.
Schválená rezolúcia označuje ústavu za dobrý kompromis a významný posun v rámci existujúcich zmlúv, ktorý - keď sa začne uplatňovať - bude predstavovať viditeľný prínos pre občanov a zefektívni fungovanie únie.
Rezolúcia víta, že ústava poskytuje občanom jasnejší pohľad na poslanie a ciele únie a na vzťahy medzi EÚ a členskými štátmi, pretože zložitý súbor zmlúv EÚ bude nahradený jediným, čitateľnejším dokumentom, ktorý do detailov popisuje ciele EÚ, jej právomoci a ich obmedzenia, jej nástroje politiky a jej orgány.
Poslanci sa zhodli, že ústava poskytuje dostatočné záruky, že únia sa nikdy nestane centralizovaným všemocným superštátom. Podľa rezolúcie ústava prinesie únii väčšiu účinnosť a posilnenú úlohu vo svete, väčšiu demokratickú zodpovednosť i väčšie práva občanov.
Parlament preto prijíma ústavnú zmluvu a bezvýhradne podporuje jej ratifikáciu. Dúfa, že členské štáty EÚ budú schopné ratifikovať dokument do polovice roku 2006.
EP tiež dôrazne žiada, aby sa vyvinulo maximálne úsilie s cieľom jasne a objektívne informovať občanov EÚ o obsahu ústavy, preto vyzýva európske inštitúcie a členské štáty, aby pri informovaní občanov jasne rozlíšili časti ústavy, ktoré už platia v rámci existujúcich zmlúv a nové ustanovenia ústavy.
Ústava, ktorú lídri európskej dvadsaťpäťky dohodli vlani v júni, nadobudne platnosť, až keď ju ratifikujú všetky členské štáty. Musia tak urobiť do dvoch rokov od jej podpisu, teda do novembra 2006. Zatiaľ dokument ratifikovala len Litva a Maďarsko.
Keď ústava začne platiť, prinesie pre fungovanie únie viacero noviniek, napríklad post európskeho ministra zahraničných vecí, stáleho prezidenta Európskej rady, v budúcnosti zoštíhlenú Európsku komisiu či nový spôsob rozhodovania dvojitou väčšinou štátov a občanov v Rade ministrov EÚ.
Ratifikácia však nebude jednoduchá, obavy vyvolávajú najmä krajiny, kde sa o ústave uskutočnia referendá. Plánuje ich zatiaľ deväť krajín, prvé sa koná už 20. februára v Španielsku. Ostatné štáty, vrátane Slovenska, budú ústavu schvaľovať v parlamentoch.
