FOTO – TASR
Na šéfovskú stoličku verejnoprávnej televízie prišiel síce z najvyššieho postu v Rádiu Devín, predtým však robil riaditeľa Centra prevzatých programov v STV.
To, čo tam však našiel v roku 1998, považoval za oveľa horší stav, aký predpokladal.
„Dosť nepríjemné zistenie. Cítil som sa podvedený.“
Za problémy vo verejnoprávenej inštitúcii však podľa neho nemôže nielen jeho vedenie, ale ani to predchádzajúce.
„Pretože ak je niečo poddimenzované, nedá sa s tým inak pracovať.“
Napriek problémom a snahám o jeho odvolanie by na svoju funkciu nikdy nerezignoval.
„Nie som človek, ktorý sa vzdáva. V nijakej situácii, ani v takej, ktorá zdanlivo vyzerá ako bezvýchodisková. Možno som príliš tvrdohlavý, príliš hrdý. Keď som sa dal na boj, tak ho dobojujem – či úspešne, alebo nie.“
Keď pozerá televíziu: „Netrávim pred obrazovkou veľa času. Zvyknem si pozrieť dobrý film, bez ohľadu na televíziu. Najviac si oddýchnem pri športe. Na Markíze dávam prednosť publicistike a pravidelne pozerám Sito.“
Keď počúva muziku: „Mám rád klasiku – Beatles, Rolling Stones alebo Pink Floyd. Ostávam verný aj vlnám Rádia Devín, rád si tu vypočujem vážnu hudbu. V aute mám naladené Rádio Expres – potrebujem hudbu, ktorá ma preberá k životu a vysielajú tu dopravné správy, upozorňujú na miesta, kde hrozia pokuty.“
Vzťah ku konkurencii: „Stretávame sa pri rôznych príležitostiach, máme si čo povedať. Nie je to ani ostré, ani útočné. S Vladom Repčíkom sa poznáme ešte pred obdobím nášho riaditeľovania, sme kamaráti. Pánov Lengyela a Rybníčka veľmi nepoznám, ide skôr o pracovné rozhovory. Čo sa týka príchodu pána Železného na Slovensko, dostal obrovskú šancu mediálne zjednotiť rozdelené Československo. Prichádza na relatívne malý trh, ale má výhodu takmer identických jazykov, čím sa mu znižujú vstupné investície. Rozhodnutie rady bolo jednoznačné, ostáva nám ho akceptovať. Musíme sa, samozrejme, pripraviť, pretože súťaž je otvorená aj pre STV, hoci príchodom Železného je viac ohrozená Markíza.“
Médiá a politika: „Pod mojím vedením sa STV podarilo vyhnúť práci na politickú objednávku. Ak vidím, že nespokojní sú politici zo všetkých táborov, asi to robíme dobre. Je úplne jasné, že politici sa chcú maximálne prezentovať na obrazovke a predovšetkým v spravodajstve. Bolo treba nájsť cestu, aby spravodajstvo nebolo pre politikov, ale pre občanov.“
JANA KOLLÁROVÁ
