Praha/Prešov 6. januára (TASR) Od roku 1990, kedy bola rusínska národnosť opäť uznaná, sa k nej hlási stále viac obyvateľov Slovenska. Dnes sa k nej hlási 24.000 ľudí, konštatuje český denník Mladá fronta DNES (MFD) s tým, že "národ pastierov a bačov" sa opäť stavia na vlastné nohy.
Slovensko kodifikovalo rusínsky jazyk v roku 1997, tento jazyk sa ako nepovinný predmet vyučuje v niekoľkých školách, organizácia Rusínska obroda vydáva knihy, slovníky aj časopisy. Niektoré veci sú však nenávratne preč mladí z rusínskych dedín odchádzajú do miest, dediny vymierajú každý tretí dom je dnes prázdny, zvyky sa pomaly vytrácajú.
"Boli sme vždy odstrkovaní, nikdy sme ale za svoj národ nebojovali, hlásime sa k tomu vnútorne," vysvetlil výtvarník a humorista Fedor Vico.
"Rusíni majú nádherné piesne a špecifický humor," cituje český denník šéfku Rusínskej obrody Annu Kuzmiakovú. Táto charizmatická žena zostáva optimistkou, verí, že v rusínsky národ a jeho budúcnosť. Helena Kundlová z dediny Jakubany na východnom Slovensku je ale skôr skeptická.
"Keď som v 60. rokoch prišla do Jakuban, všetci chodili v kroji. Myslela som, že to tak zostane navždy. Nezostalo," hovorí. Obáva sa, že tak, ako sa vytratil kroj, zmizne aj rusínsky jazyk. Ten je dnes samozrejmosťou pre starších ľudí, poznajú ho aj mladší, ale s kamarátmi sa rozprávajú po slovensky, uzatvára MFD.
