Presne pred mesiacom som odovzdal zamestnávateľovi kľúče od služobného auta.
Napriek užívateľskému komfortu, ktorý mi malý modrý Matiz poskytoval, mi liezli na nervy brutálne zápchy na bratislavskej Patrónke, pred hlavnou stanicou a cestou z práce šialená zápcha na Pražskej ulici až po Tesco.
V lete som mal problém odlepiť od sedadla zadok, keď som zaparkoval pred domom. Nehovoriac o prepotenom chrbte. Nehovoriac o prepotených ponožkách.
Nehovoriac o tom, že ten hrozný Matiz mal na streche napísané bielym písmom: "Keď vás zamestnáme, nebudete už musieť jazdiť MHD!" Napísané to bolo tak, aby to iritovalo sardinky, natlačené v autobusoch a električkách. Pravidelne som sa paranoidne schovával za slnečné okuliare, aby mi nejaký dobrák nedal za ten trápny nápis po hube...
Presne pred mesiacom som sa vrátil opäť k preklínanej bratislavskej MHD. Odvtedy pozorujem na sebe pozitívne zmeny:
1. Za 5 dní som prečítal Da Vinciho kód. 40 minút čítania cestou do práce. 40 nazad.
2. Začal som si všímať ľudí a vnímať telesné pachy.
3. Zlepšil som si karmu - babičkám pomáham sadnúť si, mladým mamičkám pomáham s kočíkom.
4. Baby.
Tento, štvrtý faktor, je asi najúžasnejším zistením z celého každodenného "experience" v električke č. 5 z bratislavskej Dúbravky na Račianske Mýto.
Sú nádherné.
Študentky, mladé mamičky, maturantky, manažérky, intelektuálky, sídliskové "čavenky"... Neviem od nich odtrhnúť oči. Vymaľované aj prirodzené, voňavé aj prevoňané. Tých 40 minút je vizuálnou pastvou.
Na Brestovke nastupuje vysoká rozhodná brunetka, pri Skleníku krehká a zamyslená červenovláska (takmer určite vysokoškoláčka), pri Centre blondínka... Na každej zastávke nejaká...
Sú naozaj nádherné. Najkrajšie na celom svete. Bratislavčanky. Kašlem na služobné auto. Tí, ktorí si vychutnávajú ten smradľavý symbol sociálneho statusu v črevnom katare bratislavskej cestnej siete, vôbec netušia, o čo prichádzajú.
Stojím v električke č. 5 z Dúbravky na Račko a rozmýšľam nad tými čajkami. Rozmýšľam, s kým chodia, s kým sa stretávajú, na koho sa usmievajú a hlavne na to, s kým...
Možno s tými "čávami" v tých drahých smradľavých plechových symboloch sociálneho statusu.
Autor: rolny.blog.sme.sk
