Bývalý baník má doma súkromnú galériu

Meno Jána Procnera z Handlovej je známe napriek tomu, že ide o baníka, akých je po Slovensku nemálo. Pod zemou strávil viac než 30 rokov. Po skončení celoživotnej šichty si však nesadol pred dom. Pustil sa do rezbárstva. A to mu prinieslo úspech.

Procnerove drevené diela možno obdivovať v známych slovenských rozprávkach ako Perinbaba, Kráľ Drozdia brada či Mahuliena, zlatá panna. Dvanásť metrov vysoký Perun, ktorý vyšiel z jeho rúk, je jednou zo scénických ozdôb opery Svätopluk.

"K umeniu som sa dostal náhodou. Ako banský streľmajster som pri upchávaní vývrtov pred odstrelom používal šúľky z vlhkej ílovitej zeminy. Boli veľmi tvárne. Baníci desiatovali a ja som ich modeloval. Jedni sa smiali, iní hnevali - vraj je to karikatúra."

Postupne prešiel Procner od hliny k drevu. Hneď mu prirástlo k srdcu. Jeho rezbárske kúsky odrážajú ťažký banský život. Baníci s veľkými rukami sa stali dominantným znakom jeho tvorby. "Vidím ich tak. Tie zrobené, mozoľnaté ruky sú pre moju tvorbu akýmsi symbolom."

Jeho plastiky sú verným odrazom skutočnosti, sú ako živé. Jednu z nich možno obdivovať aj na handlovskom cintoríne. Je to pamätník obetiam baníckych nešťastí a pracovných úrazov v Handlovej. Takýchto obetí tam bolo od roku 1915 takmer tristo.

Aj predmety, ktoré Procner zbiera, súvisia s baníctvom. Staré kožené prilby, banské lampy či stavovské zástavy. Vo vlastnom dome v Handlovej na to otvoril súkromné múzeum. Navštevujú ho turisti z celého sveta a rodina sa dávno zmierila s tým, že prišla o súkromie.

Pred pár týždňami sa však s časťou prác rozlúčil. V spolupráci s Hornonitrianskymi baňami otvoril galériu priamo pod zemou - v jednej z handlovských štôlní a tam nainštaloval svoje plastiky.

"Bol to sen, ktorý sa mi podarilo naplniť. Galéria je na mieste, kde sa v minulosti sústreďovali banské kone. Slúžili na pohon. Ich osud býval veľmi smutný. Z večnej banskej tmy ich vyvádzali zvyčajne až vtedy, keď už nevládali ťahať a boli úplne slepé."