Plaché a zakríknuté deti majú tendenciu "preglgnúť" vlastný názor a reakciu na podnet. Rovnako neukážu hnev, keď sa ich niečo dotkne, alebo chuť zapojiť sa do diania. Talianski experti tvrdia, že pri častom potláčaní vlastných emócii voči ostatným môže vzniknúť v dospelosti anxieta.
"Plachým deťom chýbajú emocionálne výbuchy v ich náladách, ktoré sú v bežnom živote sociálne relevantné," tvrdí autor štúdie Marco Battaglia zo San Raffaele Scientific Institute v Miláne.
Táto chýbajúca schopnosť "odventilovať sa" dokáže narobiť veľa nepríjemností v ľudskej psychike a vyvoláva sociálnu fóbiu i úzkosť z neznámej príčiny a strach z medziľudských vzťahov v ich ďalšom živote.
