Nový rok sa oslavuje 1. januára vo väčšine európskych a amerických krajín. Koná sa tak podľa gregoriánskeho kalendára, ktorý nadviazal na antickú tradíciu. Rimania pôvodne oslavovali Nový rok 1. marca, ku zmene na 1. január došlo zavedením juliánskeho kalendára Júliusom Caesarom.
Viacerí predstavitelia cirkvi najmä v priebehu stredoveku ustanovili, že kresťanský letopočet sa začína Kristovým narodením. Deň, ktorý bol určený za výročie jeho narodenia, mal byť aj súčasne Novým rokom, alebo by to mal byť deň časovo k nemu blízky. To spĺňal 1. január.
Len po určitom čase sa zistilo, že skutočný rok je o 11 kratší, ako sa predpokladalo. Chybnú odchýlku opravil pápež Gregor. V roku 1582 vydal nariadenie, že 5. september bude považovaný za 15. september. Tiež ustanovil, že každý prvý rok storočia bude priestupný iba vtedy, ak bude deliteľný číslom 400.
Keby túto korekciu neurobil, kalendár by sa oneskoroval oproti skutočným zmenám ročných období. Skutočná dĺžka roku totiž nie je 365 dní, ale asi 365 a štvrť dňa. Július Ceasar preto v roku 45 pred naším letopočtom zaviedol cyklus pozostávajúci z troch rokov v dĺžke 365 dní a jedného priestupného roku v dĺžke 366 dní.
Zjednotenie v rámci 1. januára ako dňa Nového roka sa v jednotlivých krajinách vykonalo odlišne. Na Slovensku sa tak oslavuje príchod roka od 15. storočia.
Priebeh osláv je rovnaký ako všade na svete - nemôže chýbať ohňostroj, prípitky s blízkymi doma i s cudzími ľuďmi na uliciach väčších miest.
Najbujarejšími oslavami Nového roka je známa Time Square v New Yorku, kde sa Silvester oslavuje už 100 rokov.
(tasr, r)
