Meulaboh 2. decembra (TASR) - Meulaboh - mesto ležiace na zničenom západnom pobreží Indonézie po minulotýždňovom katastrofálnom zemetrasení a smrtiacich vlnách cunami je pravým obrazom a symbolom výzvy a úsilia v podporu.
Pri pohľade na miestnych obyvateľov, ako prekračujú na pobreží rozkladajúce sa mŕtvoly a preplachujú v mori panvice a hrnce, je úzkosť a nervový otras neobvyklým výsledkom. Rovnako ľahostajne nepôsobia aj ženy, ktoré si prišli v čiernej vode plnej mŕtvol oprať svoju bielizeň.
Niektorí ľudia tvrdia, že tí, čo prežili na tomto spustošenom ostrove, sú šťastlivci. Utečencom poskytli miestne úrady budovy a školy. Domorodí dobrovoľníci ich zásobujú ryžou, niekedy instantnými cestovinami a základnými liekmi. Ale problémy sú a budú. Tábory sú zanedbané a niektorí sa sťažujú na hlad. Vybavenie hygienických zariadení je viac ako úbohé. V jednom tábore si v nedeľu dve mladé dievčatá zohrievali na obed konzervu sardiniek nad sviečkou.
"Ceníme si jedlo ale nie je ho dosť," povedala žena a natierala pritom tradičnými olejmi jej dieťa, ktoré má otvorené rany na hlavičke z vĺn cunami. "Nie je tu dosť mlieka ani pre moje dieťa. Je choré a sužujem sa, že mu neviem zabezpečiť denne toľko jedla, koľko ho potrebuje," dodala žena.
Mesto sa nachádza neďaleko od epicentra ničivého zemetrasenia, ktoré 26. decembra dosiahlo veľkosť 9,0 stupňov Richterovej stupnice a vyvolalo následné smrtiace vlny cunami. Tie usmrtili viac ako 150.000 ľudí v južnej Ázii a na východe Afriky. Strašná energia vĺn bola zreteľná až zo vzdušného pohľadu na pobrežie. Vlny vyššie ako 20 metrov dosahovali niekoľko stokilometrovú rýchlosť za hodinu. Pri ich náraze na pobrežie bolo vidieť len vrcholy paliem. Mosty boli polámané ako domčeky zo kariet a nákladné i rybárske lode vyvrhli vlny až šesť kilometrov do vnútrozemia.
Viac ako 50 percent mesta, ktoré bolo dovtedy rušné a uponáhľané, zaniklo. Najmenej 10.000 ľudí je mŕtvych a viac ako 12.000 ľudom zmietlo domov pod vodou. Pretože takmer všetky cestné siete do mesta sú odrezané, pomoc sa cez ne nedostala k miestnym obyvateľom.
Vrtuľníky amerického vojenského námorníctva dodávajú takmer 50 razy denne zásoby do provincie hlavného mesta a ich doktori dopravili v nedeľu do dediny Sumathan lieky ako časť americkej podpory pre túto oblasť. Indonézia je však najhustejšie obývaný moslimský národ na svete a ich stanovisko k USA je poznačené vojnou v Iraku.
Doktori prišli do provincie v dobrej nálade a vzájomne sa zabávali nad ich neschopnosťou vysloviť názov mesta Meulaboh. Väčšina skončila pri pomenovaní Malibu. Previezli ich do jednej z miestnych nemocníc, ktorá bola rovnako poškodená cunami. Veľa domácich doktorov je buď mŕtvych alebo nezvestných a nemocnica sa snaží poskytovať aspoň základné úkony. "Prišli sme sa pozrieť, v čom môžeme pomôcť," povedal doktor Brian O'Hair zo San Diega. "Tí ľudia sú veľmi milosrdní a chcem im pomôcť, ako sa len dá," dodal.
Indonézsky prezident Susilo Bambang Yudhoyono v sobotu navštívil mesto a potvrdil, že mesto bolo natoľko odrezané od sveta, že bolo prístupné len letecky alebo po mori a to bola hlavná príčina, že sa humanitárna pomoc nedostavila skôr.
Pach smrti však cítiť po celom meste zo dňa na deň viac. Vo štvrti, kde je trh, ľudia prekračujú mŕtvoly a zbierajú riady, hrnce a oblečenie zo zničených domov. Pár metrov od rozkladajúcich sa orgánov a zvyškov tela perú ženy bielizeň.
Swarni Ismailová práve raňajkovala, keď zemetrasenie začalo. Štyridsaťštyriročná žena počula, ako ľudia kričia, že sa voda "vzbúrila". "Tie vlny robili hluk ako obrovský motor," povedala. Ismailová má zranené obe nohy a jej dvojročnú dcéru zmietla vlna. Zatiaľ sa jej mŕtve telo nenašlo. "Som úplne na mizine, ostalo mi len oblečenie, čo som mala na sebe," dodala.
Tí, čo ostali nažive, našli útočisko v hlavnej mešite, kde nervózne čakali, kým to všetko skončí. "Myslela som si, že nastal koniec sveta," dodala Ismailová.
2 aak ikr
