Bola to invázia, ktorá vyvolala na západe obrovskú vlnu kritiky. Sovietske sily ovládli hlavné mesto Kábul len niekoľko dní po začatí invázie, v decembri 1979. Strávili potom v Afganistane takmer 10 rokov. Za ten čas bolo podľa oficiálnych údajov zabitých takmer 14 000 vojakov sovietskej armády.
Moskva svoje jednotky z Afganistanu stiahla v roku 1989 a o dva roky neskôr Sovietsky zväz - ako štát - prestal existovať.
Ostentatívne proklamovaným dôvodom Sovietov pre vyslanie vojakov do Afganistanu bolo podporiť komunistický režim, ktorý mal mnohých nepriateľov.
Nedávno však, zdroje blízke vedeniu tajnej služby KGB priznali, že Sovieti konali na základe nesprávnych informácií od istej frakcie afganskej komunistickej strany. Tieto informácie naznačovali, že Spojené štáty mali v pláne etablovať sa v krajine vojenskou prítomnosťou.
Keď došlo k invázii, vtedajší poradca americkej vlády v otázkach národnej bezpečnosti, Zbygniew Brzezinski prezidentovi Carterovi povedal že USA majú historickú príležitosť poskytnúť Sovietskemu zväzu jeho Vietnam.
Sovietska invázia do Afganistanu sa napokon skončila porážkou zo strany slabšie vyzbrojeného nepriateľa, ktorému však Washington výdatne pomáhal.
Na rozdiel od Vietnamu však afganský konflikt neinšpiroval obrovské množstvo kníh a filmov.
Ešte aj dnes sa mnohí veteráni tohto konfliktu zdráhajú verejne hovoriť o tom, čo tam zažili.
"Bola to už od začiatku jedna obrovská chyba," konštatoval v rozhovore pre BBC, Julij Voroncov, sovietsky veľvyslanec v Kábule koncom 80-tych rokov.
