Oslo/Postupim 27. decembra (TASR) - Podľa svetových expertov sú čoraz tragickejšie následky prírodných katastrof ako vĺn cunami a dažďových smrští výsledkom globálneho otepľovania, znečistenia morí a oceánov a ničenia koralových útesov. Vzhľadom na globálne otepľovanie dochádza k stúpaniu hladín morí a oceánov, čo smeruje k zrúteniu ekosystému v budúcnosti.
Máloktorý pobrežný ekosystém je dostatočne silný, aby odolal takému podmorskému zemetraseniu a následným vlnám cunami, aké zasiahli v nedeľu krajiny južnej Ázie ako Indonéziu, Thajsko, Indiu a Srí Lanku. Následkom vodného živlu je viac ako 23.000 obetí a ich počet neustále stúpa.
"Veľmi veľa krajín má svoje pobrežia v ohrození," povedal Brad Smith z organizácie Greenpeace. Turistický ruch a absolútne zlé environmentálne opatrenia ako v samotných oceánoch tak aj na plážach ničia prirodzenú obranyschopnosť v Ázii.
Vedci ďalej tvrdia, že stúpanie teploty a zároveň vyššia koncentrácia plynov v atmosfére z pálenia fosílnych palív je spúšťačom silných búrok a tým sa aj zvyšujú morské hladiny. Predstavitelia malých ostrovných krajín sa stretnú na rokovaniach o hrozbách globálneho otepľovania, ktorá sa bude konať 10. až 14. januára na ostrove Maurícius.
Situácia vôbec nie je optimistická, podľa posledných správ Mimovládneho výboru OSN pre klimatické zmeny sa hladiny svetových oceánov zdvihli v 20. storočí v priemere o desať až dvadsať centimetrov. Ďalšie stúpanie sa predpokladá v 21. storočí a to by už malo byť o deväť až 88 cm. Rovnako ostrovné národy ako Maldivy nemajú svetlú perspektívu. Podľa výskumov by pri takomto stúpaní oceánov a v spojitosti s vlnami cunami zmiznú Maldivy pod vodou. Je v tom aj ľudský faktor - v Bangladéši napríklad žije 17 miliónov ľudí menej ako jeden meter nad morom.
"Zraniteľnosť na prírodné pohromy je často ruka v ruke s chudobou," povedal Richard Klein z výskumného ústavu vo východonemeckom Postupime. Holandsko by napríklad mohlo okamžite stavať vysoké priekopy na ochranu pred morom, ale rozvojové štáty by nemohli. Klein odporúča kvalitné včasné varovné systémy pre všetky druhy živlov od cyklónu po cunami pre tretí svet. Ďalej hovorí, že ako prvým rizikom pre malé ostrovy nie je skutočnosť, že by mohli byť zaplavené stúpajúcimi morskými hladinami, ale nedostatok pitnej vody.
Slaná morská voda by kontaminovala zdroje pitnej vody a čističky vody sú príliš nákladné. Medzinárodná správa, ktorej obsah zverejnili tento mesiac, svedčí aj o fakte, že 70 percent svetových koralových útesov je buď zničených alebo v stave ohrozenia. Koraly sú v takomto stave v dôsledku ľudských aktivít ako je rybolov, znečisťovanie pláží a pobrežia a globálne otepľovanie. "Koraly tvoria ochrannú bariéru a pokiaľ odumrú, mnoho ostrovov bude viac zraniteľných takýmito prírodnými katastrofami," dodal Klein.
