Brusel/Laeken 15. decembra (TASR) - Šéfovia štátov a vlád členských krajín Európskej únie schválili dnes na summite v Bruseli Laekenskú deklaráciu o budúcnosti Európy.
Oficiálne vyhlásili konvent, ktorý sa bude od 1. marca budúceho roka zaoberať za účasti kandidátskych krajín prípravou novej reformy európskych inštitúcií. Jeho predsedom bude bývalý francúzsky prezident Valéry Giscard d'Estaing, podpredsedami taliansky expremiér Giuliano Amato a niekdajší predseda belgickej vlády Jean-Luc Dehaene.
Konvent bude tvoriť 15 zástupcov vlád členských krajín (za každú krajinu jeden), 30 členov národných parlamentov (dvaja za každú krajinu), 16 zástupcov Európskeho parlamentu a dvaja predstavitelia Európskej komisie.
Kandidátske krajiny budú "plne zapojené" do činnosti konventu, avšak bez možnosti blokovať prípadný konsenzus dosiahnutý členskými štátmi. Čo sa týka počtu, budú zastúpené rovnako ako terajšie členské štáty, teda jedným predstaviteľom vlády a dvoma členmi parlamentu. Štatút pozorovateľov bude mať Hospodársky a sociálny výbor EÚ, Výbor regiónov EÚ a európsky ombudsman. Celkovo bude mať konvent viac ako 100 členov. Činnosť konventu bude riadiť 12-členné prezídium.
"Toto je začiatok debaty o budúcnosti, v ktorej žiadna téma nebude tabu. Žiadna oblasť nebude zakázaná. Všetky otázky, ktoré si možno položiť, budú položené," vyhlásil na tlačovej konferencii belgický premiér Guy Verhofstadt. Spomenul napríklad európsku ústavu, fungovanie rady ministrov, rotujúce predsedníctvo únie, priamu voľbu predsedu EK.
Samotná Laekenská deklarácia prináša vo forme otázok desiatky námetov na diskusiu, pomocou ktorej by mal konvent dospieť k odporúčaniam pre budúcu medzivládnu konferenciu, ktorá nakoniec o reforme EÚ v roku 2004 definitívne rozhodne.
Otázky sa týkajú takých oblastí, ako lepšie rozdelenie a definícia právomocí medzi úniou a jej členskými štátmi, zjednodušenia jednotlivých nástrojov fungovania EÚ vrátane možného zníženia množstva legislatívy.
Deklarácia sa ďalej pýta, ako možno zvýšiť demokratickú legitimitu a priehľadnosť súčasných inštitúcií, ako má byť menovaný alebo volený predseda Európskej komisie, či má byť posilnená úloha Európskeho parlamentu, či majú byť verejné zasadnutia rady ministrov, či je treba rozšíriť hlasovanie kvalifikovanou väčšinou. Nakoniec nastoľuje tému, či by zjednodušenie terajších európskych zmlúv nemalo viesť k prijatiu európskej ústavy.
Úlohou konventu bude o týchto otázkach diskutovať, pričom k nim môže pridať aj ďalšie témy. Po roku činnosti by mal jeho predseda predložiť lídrom EÚ na summit záverečný dokument. Ten má obsahovať buď odporúčania, ak jeho členovia dosiahnu konsenzus, alebo rôzne možnosti s uvedením stupňa podpory.
(spravodajca TASR Robert Sermek) pel
