Text sme aktualizovali v roku 2024.
Vlny cunami, staršie známe ako tsunami, vznikajú hlavne pri podmorských zemetraseniach.
Čím hlbšia je voda, tým je cunami rýchlejšia. V najhlbších miestach oceánu môže dosiahnuť rýchlosť 800 kilometrov za hodinu.
Cunami sú nebezpečné, pretože keď narazia na pobrežie, pohlcujú celé mestá a zanechávajú za sebou obrovskú spúšť.
Keď sa vlna blíži k pobrežiu, rýchlosť jej čela sa zníži, ale jej zvyšok sa valí rovnakou rýchlosťou a dosahuje veľké výšky - aj do 50 metrov. Rýchlosť cunami je pri styku s pobrežím premenlivá, často dosahuje až 300 km/h.
Historické cunami
Prvé zmienky o vlnách cunami možno nájsť už v starovekom Grécku a Ríme, pričom jednu z prvých ničivých prílivových vĺn zaznamenali 21. júla 365 vo východnom Stredomorí.
Cunami vtedy vznikla po zemetrasení a mala výšku viac ako tridsať metrov.
O život vtedy prišli tisícky obyvateľov egyptského mesta Alexandria a východného a južného pobrežia Stredozemného mora. Aj stovky rokov po tejto katastrofe si ju ľudia v Alexandrii pripomínali pod názvom "deň hrôzy".
Jedna obrovská cunami zrejme prispela aj k zániku minojskej kultúry na ostrove Kréta. V roku 1610 pred naším letopočtom ju spôsobil výbuch sopky na ostrove Santorini.
Najväčšie cunami na svete
Každý rok sa objavia aspoň dve cunami, ktoré spôsobia škody iba v blízkosti svojho zdroja. Obrie vlny, ktoré dokážu zasiahnuť pobrežia vzdialené tisíc kilometrov a spôsobiť škody a úmrtia, sa objavujú dvakrát za desaťročie.
2011 - Najdrahšie cunami
V marci 2011 silné zemetrasenie pri pobreží Japonska vytvorilo vlny s najvyššou výškou 39 metrov, ktoré putovali až osem kilometrov do vnútrozemia.
Zemetrasenie v spojení s vlnami spôsobilo cez 18-tisíc úmrtí a spôsobilo škody vo výške viac ako 240 miliárd dolárov. Cunami viedla aj k poškodeniu jadrovej elektrárne Fukušima.
Varovanie bolo vyslané pre celú Tichomorskú oblasť, takže iné krajiny okrem Japonska mali viac času na prípravu. Napriek tomu umrel vplyvom cunami jeden človek v Kalifornii a ďalší v Papue Novej Guinei.
Mesto Rikuzentakata po zásahu vlnou cunami. (zdroj: WIKIMEDIA/CC)2004 - Najsmrteľnejšie cunami v histórii
Bol 26. december 2004 a pri pobreží Sumatry došlo k silnému zemetraseniu. Následná vlna cunami mala výšku 51 metrov a zaplavila územie do päť kilometrov vnútrozemia.
Vlny cunami vtedy zasiahli sedemnásť štátov v juhovýchodnej a južnej Ázii a na východe a juhu Afriky. O život prišlo takmer 230-tisíc ľudí a 1,7 milióna ľudí prišlo o domov.
Následky obrej vlny boli preto také ničivé, lebo v tom čase v Indickom oceáne chýbal skorý varovný systém. Mohol za to aj fakt, že v oblasti sa dovtedy nevyskytovali veľké cunami, posledná bola v roku 1883 po výbuchu sopky Krakatoa.
1998 - Papua-Nová Guinea
Zemetrasenie na Papui-Novej Guinei 17. júla 1958 spôsobilo podmorský zosuv zeme, ktorý vytvoril pätnásť metrov vysokú cunami. Vlna zabila viac ako dvetisíc ľudí a ďalšie tisícky pre ňu prišli o domov.
Pre vedcov išlo o zaujímavú udalosť, pretože zistili, že aj relatívne malé zemetrasenia môžu byť nebezpečné, ak narušia stabilitu podmorského dna. Takéto udalosti sú veľmi nebezpečné, pretože slabé zemetrasenia nemusia ľudia ani prístroje pocítiť a obrie vlny tak môžu prísť bez predošlého varovania.
1976 - Filipíny, záliv Moro
Krátko po polnoci 17. augusta 1976 zasiahlo Filipíny najsilnejšie a najsmrteľnejšie zemetrasenie za dovtedy posledných 58 rokov. Otrasy spôsobili vlny cunami, ktoré boli zodpovedné za väčšinu úmrtí počas tejto prírodnej katastrofy. O život prišlo zrejme päť- až osemtisíc ľudí.
Vlny mali výšku najviac päť metrov, ľudia na ostrovoch však netušili, že po zemetrasení majú vyhľadávať vyššie položené miesta. Veľkú časť vlny stiahli do mora. Slabé vlny sa objavili až v Japonsku.
Následky cunami v Lebaku na Filipínach v roku 1976. (zdroj: U.S. Geological Survey Photographic Library)1963 - Taliansko
Sto kilometrov severne od Benátok sa nachádza dnes už nevyužívaná vodná elektráreň Vajont. Iba dva roky po vybudovaní priehrady došlo na úbočí jedného svahu nad priehradou k zosuvu pôdy.
Do vodnej nádrže sa zrútilo 260 miliónov kubických metrov lesa, zeminy a skál rýchlosťou až 110 kilometrov za hodinu. Cez hrádzu sa vyvalil obrovský objem vody a spôsobil cunami s výškou 250 metrov.
Cunami zasiahla päť dedín vrátane Longarone, ktorá leží priamo pod priehradou. O život prišlo takmer dvetisíc ľudí.
Pohľad na údolie Vajont krátko po zosuve pôdy priamo do vodnej nádrže a následnej cunami, ktorá zabila takmer dvetisíc ľudí. (zdroj: WIKIMEDIA/CC)1960 - Čile
Veľké čilské zemetrasenie 22. mája 1960 bolo najsilnejšie, aké kedy ľudia zaznamenali. Dosiahlo silu 9,5 magnitúda. Následné cunami zasiahlo Čile, Havaj, Filipíny, Japonsko, Nový Zéland aj juhovýchod Austrálie.
Niekoľko vĺn o výške 25 metrov zasiahlo mesto Valvidia, ktoré sa nachádzalo najbližšie k epicentru zemetrasenia. Hlavné vlny cunami o výške desať metrov sa však valili na Havaj, ktorý bol od epicentra vzdialený 10-tisíc kilometrov.
Pri zemetrasení a následných vlnách cunami prišli o život tisícky ľudí, presný počet však nie je istý. Odhady hovoria o tisíc až šesťtisíc obetiach.
Hilo na Havaji po desať metrov vysokej vlne cunami. (zdroj: WIKIMEDIA/CC)1958 - Najväčšia cunami v histórii
Na Aljaške v zálive Lituya už na začiatku 50. rokov geológovia tušili, že v minulosti tu došlo k nejakej prírodnej katastrofe. Na pobreží nerástli dospelé stromy, ale veľa mladých stromov. Navyše staré stromy mali na strane od mora výrazne poškodený kmeň.
V roku 1958 sa potvrdilo, to čo vedci tušili. Zemetrasenie vtedy spustilo kamennú lavínu a do úzkeho vstupu zálivu Lituya sa zosunulo 90 miliónov ton kameňov. Masa okamžite vyšplechla vodu a vytvorila megacunami, ktorá na začiatku dosiahla výšku 524 metrov. Pri katastrofe zomrelo päť ľudí.
Išlo tak o najväčšiu cunami, akú ľudia zaznamenali. Navyše pomohla vedcom zistiť, že obrie vlny nespúšťajú iba zemetrasenia či erupcie sopiek ale aj nárazy telies, zrútenie skalných brál či zosuvy pôdy.
Pohľad na strom zničený najväčšou zaznamenanou vlnou cunami. Strom rástol jedenásť kilometrov od miesta, kde vznikla vlna. (zdroj: United States Geological Survey)1952 - Sovietsky zväz
Piate najsilnejšie zemetrasenie v histórii meraní na svete spôsobilo v roku 1952 v Sovietskom zväze tsunami vo výške až 18 metrov. Väčšina obyvateľov mesta Severo-Kurilsk sa zobudila na otrasy a ušla do priľahlých hôr.
Po prvej vlne však mnohí zišli späť do mesta a zabila ich druhá vlna, ktorá bola omnoho väčšia a prišla zhruba 20 minút po prvej. O život prišlo okolo 2300 z šesťtisíc obyvateľov mesta Severo-Kurilsk.
Sovieti po tejto katastrofe zaviedli vlastný varovný systém. Tsunami zo zemetrasenia pri Kamčatke zasiahla aj Havaj, kde spôsobila záplavy a zabila šesť kráv.
Pohľad na miesto, kde kedysi stálo celé mesto Sevor-Kurilsk, dne je tu už iba prístav a mesto je postavené obďaleč mimo záberu. (zdroj: WIKIMEDIA/CC)1908 - juh Talianska
Skoro ráno 28. decembra 1908 sa medzi ostrovom Sicília a mestom Reggio di Calabria na pevnine odohralo zemetrasenie o sile 7,1 magnitúda. Zhruba desať minút po ňom sa objavili vlny vysoké dvanásť metrov, ktoré zasiahli priľahlé pobrežia.
Mnohí ľudia vybehli z domov, ktoré im zničilo zemetrasenie a na pobreží ich nič netušiac zmietli tri za sebou idúce vlny.
Samotná cunami zabila zhruba dvetisíc ľudí, pri zemetrasení umrelo dokopy takmer 80-tisíc ľudí. ide tak o najsmrteľnejšie zemetrasenie v Európe v histórii meraní.
1896 - Japonsko
Cunami Sanriku 15. júna bez varovania zasiahla Japonsko. Ľudia práve slávili šintoistický sviatok a návrat vojakov z Prvej čínsko-japonskej vojny. Pocítili zemetrasenie, no bolo také slabé, že v nich nevzbudilo obavy.
Prvá cunami vlna zasiahla pobrežie o 35 minút. O pár minút prišla ďalšia. Časť obyvateľov miestnych komunít bola práve na mori rybárčiť a nevšimli si nič nezvyčajné. Až po návrate na súš našli zničené mestá a dediny a obete s polámanými a odtrhnutými končatinami.
Pri cunami zahynulo 22-tisíc ľudí.
1883 - Krakatoa
Erupcia sopky Krakatoa vyvrcholila 27. augusta v neskorých ranných hodinách. Zničila väčšinu ostrova Krakatoa a okolitého súostrovia, pretože sa zrútili do kaldery.
Pri erupcii sa do vody uvoľnili veľké množstvá žeravých plynov, úlomkov magmy a sopečného popola, ktoré spôsobili následné cunami. Obrovské vlny zasiahli priľahlé ostrovy a niektoré úplne zatopili a zmyli z nich akékoľvek známky po ľudskej činnosti.
Ide o jedno z najsmrteľnejších zemetrasení, spolu s vlnami cuanmi zabilo viac ako 36-tisíc ľudí.
Litografia výbuchu sopky Krakatoa. (zdroj: WIKIMEDIA/CC)
