Slovenská Národná galéria vyvolávala rozpaky a antipatie už v 70. rokoch minulého storočia ako rozporná mohutná prístavba.
Odborníci však poukazujú na to, že obdobie 60. rokov, keď sa začalo s plánmi na prestavbu SNG, bolo odvážnym projektom otvorené.
Tak vznikla napríklad televízna veža, budova rozhlasu alebo pylón s kaviarňou na Novom moste. Budova SNG teda nie je jediným dielom dobovej architektúry, ktoré narúša nábrežie Dunaja a celkovú siluetu dnešnej Bratislavy, a okrem toho je na svoj cieľ nevhodná.
Prienik vody, neudržateľnosť stabilnej teploty a vlhkosti v celej budove, nedostatočné vykurovanie a klimatizovanie priestorov objektu sa mohlo predpokladať už pri stavbe.
Odborná aj laická verejnosť sa spočiatku sporila v otázke, či nahradiť existujúcu budovu novou a búrať, alebo budovu ponechať a rekonštruovať. Rekonštrukcia nakoniec zvíťazila z historického i finančného hľadiska.
V marci 2003 sa uskutočnila architektonická súťaž na spracovanie návrhu riešenia rekonštrukcie a modernizácie areálu.
Porota vybrala z 39 súťažných a 3 mimosúťažne posudzovaných návrhov paradoxne až dva víťazné bez určenia poradia. Oba návrhy boli za zachovanie konštrukcie kontroverzného premostenia.
Ani jeden z návrhov sa však nerealizoval a celá súťaž vyvolávala pochybnosti. Vedenie galérie preto nevylučuje uskutočnenie užšej súťaže s konkrétne špecifikovaným zadaním rekonštrukcie a modernizácie ostatných častí areálu, pričom oba víťazné návrhy z roku 2003 by mali slúžiť ako podklad.
Autor: MONIKA REMIÁŠOVÁ
