Sámer Issa (vľavo) je výrazne charizmatický chalan. Vydal platňu r'n'b a na tričku má nápis: Som nový trend. Vedľa Sámera sedí jeho manažér Honza Musil. FOTO SME - MIRKA CIBULKOVÁ
Pred pol rokom skončil na treťom mieste v súťaži Česko hľadá SuperStar. Dnes je najpopulárnejším finalistom a minulý týždeň bol nominovaný na Zlatého slávika spolu s Karlom Gottom, Danom Landom, Danom Bártom či Petrom Mukom.
Pred troma týždňami vydal cédečko v štýle rythm & blues (r'n'b). Dnes sa ho predalo už 32-tisíc kusov.
Po ulici musí chodiť v kapucni a v kaviarni si musí sadať do kúta. Aj tam ho okukujú nielen 16-ročné dievčatá, ale aj 50-ročné maminky a 40-roční podnikatelia.
SÁMER ISSA je napriek davovej hystérii u susedov pohodový chalan, ktorý vám v rozhovore raz tyká a raz vyká a stále sa usmieva alebo smeje. A najmä vie, čo chce. A len mimochodom je už v 19 rokoch milionárom.
Máte nový účes. Kvôli večeru odovzdávania Zlatých slávikov?
"Áno, ale už mi to dorastá. Trvá to maximálne päť dní, potom už nevidieť tie čiarky."
Dlho to robili?
"Dosť, asi dve hodiny. Povedal som vizážistke, čo chcem, ona zavolala do známeho kaderníctva. Tam pravítkom merali rozdiel štyroch centimetrov od jedného prúžku k druhému."
Už ste celebritou?
"Ách." (zahanbený smiech a krútenie hlavou)
Víťaz celosvetovej súťaže SuperStar Kurt Nilsen hovorí, že sa niekedy cíti ako atrakcia v lunaparku. Čo vy?
"To záleží... Aké si to človek urobí, také to má. To, kam pôjdem vystupovať, si vyberám. Honza (Musil, Issov manažér - pozn. red.) mi poradí. A keď niekde chcem ísť a baví ma to tam, tak si ako atrakcia nepripadám. Je mi tam dobre, pretože sú tam moji fanúšikovia, alebo je mi tam dobre, že môžem pomôcť - ak ide o charitatívnu akciu."
Podľa manažéra však nemôžete slobodne chodiť po ulici, pretože davy fanúšikov okamžite šalejú?
"Všetci sa ma pýtajú, či chodím s ochrankou. Napríklad, keď idem nakupovať. Nechodím, načo?! Je pravda, že keď chcem ísť na diskotéku, tak idem minimálne so šiestimi, siedmimi ľuďmi. Tí okolo mňa okamžite na mieste utvoria kruh - aby ma ľudia neobchytkávali, neotravovali. Nie, že by mi prekážalo, že ma každý chytá, lenže keď sa ľudia trochu napijú, začnú byť otravnejší."
Chcú si potykať, dať s vami panáka, pýtať sa, či sa na nich hneváte, a prečo sa na nich hneváte...
(prerušuje so smiechom) "Áno, áno. Presne tak. Tak."
Je to daň. Veď dostať sa do šestice najpopulárnejších spevákov krajiny po pol roku vystupovania je ako sen, nie?
(rozrušene) "Samozrejme! Páni! Waw! Pre mňa nie je podstatná tá cena, ale to, že mi fanúšikovia poslali hlasy. To je pre mňa niečo neuveriteľné. Sedieť vedľa Karla Gotta alebo Petra Muka, oproti Lucii Bílej, baviť sa s nimi je hrozne zvláštny pocit. Pričom ešte pred rokom som sa na nich iba pozeral v televízii alebo o nich čítal v novinách."
Čo presne ste takto pred rokom robili?
"Študoval som. Každé ráno som o pol šiestej vstával, 20 minút šiel na vlak, potom som motoráčikom cestoval asi 2 hodiny do školy, domov som prišiel okolo šiestej, siedmej večer. Bývam v Děčíne a študoval som v Českej Lípě. A takto to bolo dokola."
Kde ste spievali?
"Hlavne doma, v izbičke."
Vy ste skutočne prešli rovno od spievania v detskej izbe ku spevu v svetle rámp?
"Áno. (smiech) Mysleli ste, že som spieval niekde na konzervatóriu? Nie. Prvýkrát som vystupoval, keď mi bolo 14. Chvíľku som spieval v Nemecku, to bolo pre detské domovy z nejakých děčínskych krúžkov. A odtiaľ som prešiel na pódium."
Gott vás pred udeľovaním minulotýždňových slávikov považoval za najväčšieho konkurenta. Lichotilo vám to?
"Naozaj to povedal? Ja neviem. Myslím, že to nie je pravda. My dvaja si nemôžeme konkurovať. Ten pán spevák je niekde inde, a ja robím úplne iný štýl hudby a mám iný okruh fanúšikov. Takže tam tá konkurencia absolútne nemôže byť, absolútne sa nemusí báť. Byť hneď v prvý rok spievania nominovaný v kategórii spevák roka a objav roka je pocta sama osebe."
Nebojíte sa, že to bolo naposledy?
(razantne) "Nie! (smiech) Ježišmária! Musím robiť všetko pre to, aby som pokračoval! Chcem na sebe ďalej pracovať."
Aneta Langerová, víťazka českej SuperStar, objav roka vyhrala, vy pritom máte stabilnejších fanúšikov. Je to tým, že jej album je popovejší rock a váš rythm and blues? Alebo by ste bodovali viac, keby váš album vyšiel skôr?
"Nie, nie. Vyhrala, pretože je SuperStar, ale možno by to bolo lepšie, keby album vyšiel skôr. Vyšiel pred 3 týždňami, čo je minimum. Môže to byť, ale nehovorím, že to je tak. Ten večer sa pre mňa rautom skončil. Mám pred sebou veľa práce. Na druhý deň som mal koncert, bolo by to na mne poznať."
Ani ste sa nezabávali?
"Nó. Odišiel som o dvanástej, ale je pravda, že na takých akciách sa človek veľmi nezabaví. A boli tam so mnou rodičia."
Podľa médií sa bavíte často a rád.
(smiech) "Tak tomu neverte! Žúrovať som nebol už minimálne 2 mesiace."
Pre rodičov to bol prvý dotyk s veľkým svetom šoubiznisu?
"Áno. Prišli sme, dozadu sa postavilo asi 30 novinárov, všetci nás začali fotiť, rodičia nevedeli, čo majú robiť. Bolo to roztomilé. Že môžem byť pred rodičmi hrdý, čo som zatiaľ dokázal."
Nik z vydavateľstva vás nenútil do muziky, ktorá vám nesedí?
"Nie."
R'n'b, ktorý hráte, nie je na českej ani na slovenskej scéne zvyčajný. A kritici vás chvália - čo tiež nie je zvyčajné.
(smiech) "No práve! Je to dobré. Možno je to aj tým, že som mal okolo seba profesionálov. Aj keď to mám ťažké - spievam hlavne po anglicky. Možno aj to sa podieľalo na výsledkoch slávika. Ľudia ešte nie sú na angličtinu zvyknutí. Ale ja sa nevzdám."
Porotkyňa SuperStar a šéfka BMG na Slovensku Lenka Slaná hovorila, že Honza Musil je pre vás dobrý manažér, lebo vie, kedy vás má nechať konať podľa seba a kedy má vyžadovať tvrdý dril. Pochopili ste to a počúvate ho na slovo?
"No, či na slovo, to neviem... (dlhý smiech) Honza sa v brandži pohybuje dlho a obchodne i ľudsky myslí všetko v dobrom. Verím mu aj ako kamarátovi. On mi vždy poradí alebo ma chytí a trochu stiahne na zem - čo je dobré. Takže, nie že by som ho počúval na slovo, ale počúvam jeho rady."
Potrebujete už človeka, ktorý by vás držal pri zemi?
"Snažím sa o to aj sám, aj mám dosť kamarátov, čo ma upozornia, ak to tak nie je."
Viete vôbec, koľko ste zarobili za pol roka? Máte o tom prehľad?
"Dosť na mladého človeka. Mám o tom prehľad. Mám na to človeka, stará sa mi o to aj mamka. Dá sa povedať, že je to dobré."
Otcovi ste darovali 400-tisíc na cestu do Sýrie, do jeho domova. Naozaj sa pohybujete v cifrách, kde je skoro pol milióna ľahko darovateľnou položkou?
(po slovensky) "Ľahko darovateľnou položkou pre moju milovanú rodinu. Áno. Pre moju rodinu je i skoro pol milióna ľahko darovateľnou položkou."
Bol tam už otec?
"Bol, v lete. Bol strašne rád, nebol tam 18 rokov, 18 rokov nevidel svojich rodičov."
Máte niečo zo sýrskej kultúry?
"Keď človek v tej krajine vyrastá, tú mentalitu na seba nabaľuje. Ja som tam žil len do šiestich rokov. V Českej republike bývam viac než 12 rokov. Takže zo Sýrie som extra mentalitu nepobral. Muzikou r'n'b by som sa tam určite nechytil."
V čom sa ešte okrem finančnej nezávislosti váš život zmenil?
"Vtedy som si užíval život obyčajného mladého chalana, ktorý šiel občas v sobotu s kamarátmi na diskotéku, a dnes takmer neviem, kedy je pondelok, kedy utorok. Dnes som sa prebudil a uvažoval som, aký je deň, kedy mám najbližší koncert, zajtra alebo v stredu? Každý deň sa stáva niečo nové, každý deň poznávam nových ľudí. Predtým som poznal spolu asi 30 ľudí a za posledný polrok som spoznal viac ľudí ako za celý život."
Zmenili sa starí priatelia?
"Trebárs som stretol dve kamarátky, s ktorými som chodil na strednú školu. Hovorím im: Čau, ako sa máte - a ony sa mi ani nepozreli do očí. To som nechápal. Hovorili: Keď ty si teraz slávny. Takže tí ľudia to dnes berú trochu inak."
Na Slovensku sa začalo vyraďovať z päťdesiatky. Čo možno potenciálnym finalistom odkázať? Musí človek veľmi chcieť dostať sa do finále alebo to brať fatalisticky?
"Myslím, že musí chcieť. Hoci ovplyvniť publikum je ťažké. A to rozhoduje. Nie maminka, ktorá vám pošle 50 hlasov. To je kvapka v mori. Prvé dva týždne v SuperStar som čakal, že nevypadnem, potom sa to už zmenilo. To by sa už mal začať človek na vypadnutie psychicky pripravovať, aby ho to nezaskočilo."
Vás tretie miesto zaskočilo?
"Uvažoval som - čo budem robiť? To pôjdem späť do školy, budem v Děčíne? Už nebudem robiť to, čo ma baví? Takto: medzi nami finalistami nešlo o to, aby sme boli slávni. Chceli sme robiť muziku, vydať cédečko. A vďaka tej súťaži skutočne robím to, čo ma baví - mám cédečko, mám okolo seba veľkých profesionálov."
Čiže ako tretí ste predpokladali, že cédečko nenahráte, že všetko sa skončilo?
Issa: "Áno! Áno. Stále nám hovorili, že len jeden ho má isté - víťaz."
Musil: "Dva dni po súťaži televíziu ako-takú opúšťal a už nikoho nezaujímal. Potom prišiel na rad náš manažment, čo kontaktoval tých ľudí, ktorých si vybral."
Issa: "Bol to šialený zlom."
Musil: "Po tom, keď Sámer skončil, som za ním prišiel do šatne a on plakal. Však prečo by neplakal - skončil sa pre neho svet, vysnený cieľ. Vtedy som mu povedal, že preňho sa to nekončí, ale začína. A že je vlastne dobre, že nie je prvý. Pretože SuperStar je daná, očakáva sa od nej veľa vecí, nesmie ničím priveľmi prekvapiť, nemôže sa obklopiť ľuďmi, ktorými by chcela, a navyše má na všetko veľmi málo času. Sámer si mohol vyberať."
Po tom zlome, podľa vašich slov páde na dno, prišiel ďalší zlom - hystéria fanúšikov. Nezmenilo vás to?
"Pred rokom by som s vami nehovoril takto, bol som skôr zakríknutý, sklonená hlava. Občas som urobil nejaký úlet, ale ukecaný som nebol."
To by potvrdili aj vaši priatelia zo školy?
(úsmev) "Áno. Že - páni, čo sa mu stalo! Človeka to zmení dosť, ale musí si ustriehnuť, či k horšiemu, alebo k lepšiemu. Môžem chodiť s nosom nahor, správať sa k ľuďom arogantne, ale ja si skôr uvedomujem, že som tu práve vďaka nim."
Myslíte, že ste našli v šoubiznise priateľov?
"Martinu Balogovú. Počuli ste ju spievať? To je nádherný hlas. Waw! No a okrem nej mám v šoubiznise skôr známych ako kamarátov, na ktorých sa môžem spoľahnúť. V šoubiznisu to nie je o kamarátstve, že by som chodil s nejakými slávnymi ľuďmi žúrovať, to nie."
Šli by ste napriek momentálnej strate súkromia do súťaže zase? Niektorí finalisti SuperStar sú už na to slovo alergickí.
"Keby som vedel, že by ma čakalo to cédečko, ktoré som urobil, tak by som do toho šiel. Určite. Aj keď by to bolo hrozne ťažké. Lebo tá súťaž bola sprevádzaná aj skvelými, ale aj zlými zážitkami."
Ktoré boli tie zlé?
"Občas mal človek depky. Desiati sme boli stále v jednom hoteli, všade sme chodili spolu, prišla ponorková nemoc."
Víťaz svetovej súťaže SuperStar Kurt Nilsen tiež povedal, že hoci spievanie ako svoj koníček miluje, ako povolanie ho občas nenávidí. Máte to už aj vy tak?
(úsmev) "No! No. Občas sa mi stane, že poviem: Zase idem niekam! Potom však vystúpim na pódium, vidím dav, a hneď viem: Čo viac by si chcel, ako spievať týmto ľuďom?!"
