Jej text obsahuje dlhoročné prechodné obdobia na prístup Turecka k regionálnej a poľnohospodárskej podpore i možnosť natrvalo obmedzovať voľný pohyb tureckých pracovníkov po 28 členských krajinách únie.
Prístupovú zmluvu však v referendách zamietajú občania Francúzska a Rakúska a Ankara ostáva pred bránami EÚ, hoci "čo najhlbšie zakotvená do európskych štruktúr" v podobe akéhosi osobitného partnerstva.
Aj tak môže vyzerať scenár dlhej a ťažkej cesty Turecka za (ne)členstvom v EÚ, na ktorú sa Ankara vydala piatkovým rozhodnutím summitu EÚ v Bruseli. Cez víkend Turecko napriek tvrdým podmienkam rokovaní oslavovalo, zatiaľ čo Európa uvažovala o výhodách a nevýhodách prípadného tureckého členstva.
Už v pondelok sa však obe strany prebudia do reality a tvrdej práce. Únia musí pripraviť konkrétny plán rokovaní, ktoré sa začnú 3. októbra 2005. V apríli by mala Európska komisia navrhnúť členským štátom negociačný rámec.
Turecko musí začať ešte dôslednejšie uplatňovať všetky reformy, pretože únia bude nielen pri uzatváraní, ale aj otváraní jednotlivých kapitol európskej legislatívy vyžadovať istý stupeň implementácie európskeho práva.
Okrem toho sa Ankara musí pripraviť na citlivý krok aspoň nepriameho uznania Cypru. Premiér Recep Tayyip Erdogan totiž na summite ústne sľúbil, že Turecko pred začiatkom rokovaní podpíše dodatok k asociačnej dohode EÚ, čím sa jej platnosť rozšíri na desať nových členských štátov, vrátane Cypru.
Erdogan však kládol niekoľkohodinový odpor a ubránil sa požiadavke, aby už v piatok príslušný protokol parafoval. Získal tiež ubezpečenie, že nepôjde o oficiálne uznanie Cypru, ktoré Ankara podmieňuje zjednotením ostrova.
Po celodennom ťažkom rokovaní, na ktorom Erdogan hrozil aj odchodom, sa podarilo dosiahnuť dohodu. Piatok na summite však ukázal, aké zložité môžu rozhovory o vstupe medzi EÚ a Tureckom byť. Hoci únia ustúpila od požiadavky okamžitého parafovania sporného protokolu, stanovila Turecku celý rad tvrdých podmienok pre rokovania. Ankara sa musela zmieriť s tým, že rozhovory sa neskončia pred rokom 2014, keď sa únia dohodne na budúcom viacročnom rozpočtovom pláne.
Únia tiež môže rokovania kedykoľvek prerušiť, ak Ankara poruší demokratické princípy či ľudské práva. Cieľom rokovaní je síce "plnoprávne členstvo", ale ide o otvorený proces a splnenie tohto cieľa nie je automatické.
Všetky tieto ustanovenia vyplývali z pravidiel rokovaní aj pri predchádzajúcich rozšíreniach, ale únia ich nezdôrazňovala čierne na bielom.
"Kým doteraz bol začiatok rokovaní vnímaný ako automatické pozvanie za člena a bola to len otázka času, v tomto prípade ten problém je naozaj tak veľký z oboch strán, že je poctivé a správne pri pozvaní povedať, že síce máme spoločný cieľ rozšírenie, ale že sú tu otázniky, ktoré môžu ten koniec priniesť v rôznych modalitách," vysvetlil slovenský premiér Mikuláš Dzurinda ešte na summite.
Ankara musela tiež súhlasiť s časťou, ktorá už teraz predpovedá potrebu dlhých prechodných období, výnimiek, špeciálnych režimov či dokonca trvalých obmedzení. Podľa únie budú nevyhnutné najmä v oblastiach voľného pohybu osôb, poľnohospodárskej a regionálnej politiky.
Únia sa tiež vybavila poznámkou, že pri budúcom rozširovaní musí brať ohľad nielen na pripravenosť kandidáta, ale aj na svoju schopnosť "vstrebať" nových členov. Môže teda o desať rokov Turecku povedať, že nie je schopná prijať ho? Nebolo by to asi férové, najmä ak by Ankara plnila všetky podmienky, ale na základe tohto textu to Brusel môže urobiť.
Už teraz je totiž zrejmé, že vstup Turecka by zásadne zmenil nielen podobu únie, ale aj jej fungovanie či financovanie. Ide o obrovskú krajinu, ktorá bude mať v roku 2015 cez 80 miliónov obyvateľov. Je prevažne chudobná a zameraná na poľnohospodárstvo. Podľa odhadov by mohla ročne zaťažiť rozpočet EÚ sumou nad 20 miliárd eur.
Nehovoriac o tom, že by získala obrovský vplyv v inštitúciách EÚ najmä v Rade ministrov a Európskom parlamente, kde sa váha hlasov či počet poslancov určuje podľa obyvateľstva.
Na druhej strane však analytici poukazujú na veľké výhody tureckého členstva, ak sa bude moslimská krajina správať podľa zásad a hodnôt únie. Vstup Turecka do únie by podľa mnohých dokázal, že demokracia a islamské náboženstvo sa vzájomne nevylučujú.
"Integrácia Turecka by dokázala, že únia je projektom založeným na multikultúrnych hodnotách. Bola vy tiež zdrojom inšpirácie pre susedné krajiny (okrem iných Irak, Irán, Sýriu)," napísali v posummitovej analýze Michael Emerson a Nathalie Tocciová z bruselského Strediska pre európske politické štúdie (CEPS).
Geografická poloha Turecka, kultúra a náboženstvo by vytvorili most medzi Európou a moslimským svetom a pomohli odvrátiť obávanú "bitku civilizácií" vo svete po 11. septembri 2001. S druhou najväčšou armádou v NATO a strategickým dosahom na Blízky východ môže Turecko posilniť ambície EÚ stať sa serióznym a rešpektovaným hráčom na svetovej scéne.
Ekonómovia sa zasa tešia, že Turecko má jednu z najrýchlejšie rastúcich ekonomík a dynamickú, mladú populáciu, ktorá môže pomôcť únii v boji proti starnutiu obávanej "časovanej bombe" pre dôchodkové systémy. Perspektíva členstva navyše vedie tureckú vládu k zdravej ekonomickej politike a robí z Turecka krajinu príťažlivejšiu pre zahraničných investorov.
Turecké členstvo v EÚ má teda mnoho výhod i nevýhod. Ak by sa z akýchkoľvek dôvodov či už na strane únie alebo Ankary nikdy nestalo skutočnosťou, piatkový summit rozhodol, že Turecko musí ostať "čo najhlbšie zakotvené v európskych štruktúrach".
Úzko by s úniou spolupracovalo, zapájalo sa do mnohých jej programov, ale nemalo by vplyv na rozhodovanie. "Ak to niekto nazve privilegovaným partnerstvom, ťažko mu to niekto bude vyvracať," vysvetlil premiér Dzurinda.
