Laa an der Thaya 17. decembra (TASR) - Na prestrihnutie ostatného drôtu na rakúsko-československej hranici spred 15 rokov spomínali dnes pamätníci tejto historickej udalosti zo 17. decembra 1989 pri podujatí 15 rokov pádu železnej opony v rakúskom Laa an der Thaya.
Niekdajší šéf rakúskej diplomacie Alois Mock, ako aj bývalý veľvyslanec ČR v Rakúsku Jiří Gruša však na akcii chýbali zo zdravotných dôvodov.
Všetci prítomní sa zhodli, že spomínaná udalosť patrí k emotívnym momentom, na ktoré nikdy nezabudnú.
Bývalý krajinský premiér Siegfried Ludwig si zaspomínal na úsilie zintenzívniť kontakty s bývalým Československom už niekoľko rokov pred spoločenskými zmenami. Vývoj z roku 1989 označil za veľmi potešiteľný.
Niekdajší starosta mestečka Laa an der Thaya Georg Stanitzer priznal, že všetci na rakúskej strane hraníc tŕpli, či československá revolúcia skutočne zostane nežnou. Súčasne pripomenul prípravy pre prípad nutnosti postarať sa o možných, zranených utečencov a dodal, že radosť z priebehu udalostí na druhej strane hraníc bola o to väčšia.
Ako uviedla predstaviteľka Veľvyslanectva SR v Rakúsku Veronika Lombardiniová, na Slovensku sa nerátalo s tým, že by cesta do EÚ bola tak dlhodobá, že by rozdiely v úrovni boli naozaj tak veľké. Za 40 rokov sme značne stratili na pozíciách, poznamenala a poukázala na mimoriadnu vyspelosť spoločného regiónu v minulosti.
Tomáš Podivínsky, ktorý zažil revolučné dni ako pražský študent a v súčasnosti je šéfom kabinetu na Ministerstve zahraničných vecí ČR, podčiarkol, že "Viedeň bola pre nás synonymom slobody".
Johanna Miklová-Leitnerová v zastúpení súčasnej dolnorakúskej krajinskej vlády zdôraznila okrem iného význam spoločného vystupovania subjektov oblasti v rámci EÚ. Nielen pre hostí zo susedných krajín, ale aj pre Rakúšanov má naďalej prioritný charakter výstavba infraštruktúry.
Pre všetkých zainteresovaných je však spoločným cieľom "zlikvidovať hranice v hlavách", ktoré vzhľadom historické udalosti pretrvávajú hlavne v podobe predsudkov medzi príslušníkmi staršej generácie. Pripravenosť mladých ľudí prekonávať jazykové bariéry, nadväzovať partnerské vzťahy medzi školami a iniciovať spoločné projekty však dávajú solídny dôvod na optimizmus.
