San Francisco 15. decembra (TASR) - Vo vysokých polohách Himalájí existovali ešte pred takmer 1000 rokmi obrovské jazerá. Vznikli preto, že ľadové bariéry prehradili tok rieky Tsangpo pritekajúcej z Tibetu, informovali americkí geológovia z University of Washington na jesennom zasadaní Americkej geofyzikálnej spoločnosti v San Franciscu.
Najviac svedectiev o pohnutej minulosti našli geológovia v prielome rieky Tsangpo. Výdatné dažde a sneženie sprevádzajúce prichádzajúci monzún premenili himalájske ľadovce na obrovské priehrady, ktoré rieke zahatali cestu do údolia. Týmto spôsobom vznikli v rôznych obdobiach najmenej tri, pravdepodobne štyri veľké jazerá.
Najväčšie jazero dosahovalo hĺbku asi 670 metrov, bolo v ňom 40-krát viac vody ako v Bodamskom jazere a existovalo približne pred 10.000 rokmi.
Najmladšie z týchto jazier bolo hlboké asi 240 metrov a obsahovalo štyrikrát viac vody ako Bodamské jazero. Vzniklo zrejme na hraniciach medzi Tibetom a Čínou. Keď sa ľadová hradba niekedy medzi rokmi 600-900 prelomila, indickými nížinnými polohami sa podľa vedcov prehnala veľká záplavová vlna. Na dne jazera zostala úrodná orná pôda, ktorú ešte dnes využívajú Tibeťania.
Rieka Tsangpo je najvyššie položeným tokom na svete - nachádza sa v priemernej výške necelých 4000 metrov. Vinie sa východom Tibetu smerom na juh a Himalájami preteká v hlbokej rokline. Na ceste k bengálskej nížine prekoná rieka na 200-kilometrovom úseku výškový rozdiel viac ako 2300 metrov. Brahmaputra, čo je názov rieky v Indii, ústi do Bengálskeho zálivu.
