Brusel 15. decembra (TASR) Správa holandského predsedníctva v EÚ o pokroku v rokovaniach o budúcom viacročnom finančnom výhľade na obdobie 2007-13 pripravená pre nadchádzajúci summit v Bruseli ukazuje hlboké rozdiely v postojoch jednotlivých krajín.
Členské štáty sa výrazne rozchádzajú v názoroch na výšku celkových výdavkov, sporia sa o objem regionálnej pomoci i podporu opatrení zameraných na zvyšovanie konkurencieschopnosti a ekonomickej výkonnosti. Cieľom je pritom dosiahnuť dohodu do júna budúceho roka, čo však mnohí diplomati považujú za nerealistické.
Orientačné postoje členských krajín k celkovému objemu výdavkov sa pohybujú od 694 miliárd eur (v priemere 0,85 percenta hrubého národného príjmu-HNP) až po 1056 miliárd (1,3 percenta HNP), píše sa v neverejnej správe, ktorej časti prenikli medzi novinárov.
Európska komisia pritom navrhla na roky 2007-13 celkové výdavky vyše 930 miliárd eur, čo by v priemere ročne predstavovalo 1,14 percenta HNP. Skupina šiestich čistých prispievateľov, ktorí platia do spoločnej kasy viac ako dostávajú (Nemecko, Francúzsko, Británia, Holandsko, Rakúsko, Švédsko) však presadzuje limit jedného percenta (asi 815 miliárd eur).
Z holandskej správy jasne vyplýva, že jedným z najspornejších bodov je regionálna politika určená na podporu zaostalých regiónov. Komisia na ňu navrhla asi 336 miliárd eur, postoje jednotlivých štátov sa pohybujú od 190 po 355 miliárd.
Šestica bohatých štátov presadzuje, aby regionálna podpora smerovala najmä do nových krajín skôr ako do chudobných starých štátov ako Španielsko či Portugalsko, s čím pochopiteľne Madrid či Lisabon nesúhlasia.
Navyše došlo k sporu aj medzi chudobnými novými a starými krajinami. Slovensku, Poľsku a ďalším sa totiž nepáči, že z textu záverov pripravených pre summit vypadol odkaz na osobitné potreby nových krajín, o čo sa postaralo najmä Španielsko.
Madrid i Lisabon však teraz vyzývajú desiatku nováčikov, aby spoločnými silami bránili návrhy Európskej komisie.
Podľa diplomatov bude konečný kompromis skôr bližšie k jednému percentu HNP ako k návrhom komisie a obeťou tohto šetrenia bude najmä regionálna politika. Tá predstavuje totiž asi tretinu výdavkov a finančný balík pre poľnohospodársku politiku (asi polovica výdavkov) bol dohodnutý už v roku 2002.
Hoci správa holandského predsedníctva uvažuje aj o otvorení poľnohospodárskej obálky, podľa diplomatov je väčšina krajín proti takémuto kroku.
Slovensku a novým krajinám sa nepáči tiež princíp, podľa ktorého peniaze určené na podporu konkurencieschopnosti, ekonomickej výkonnosti, vedy a výskumu budú dostávať len najlepšie projekty. Nováčikovia tvrdia, že vo vede a výskume natoľko zaostávajú, že nebudú mať prakticky žiadnu šancu dostať peniaze z tejto obálky a žiadajú spravodlivejšie rozdelenie prostriedkov.
Ďalším tvrdým orieškom bude tzv. britská zľava, vďaka ktorej Londýn platí do rozpočtu asi o štyri miliardy eur ročne menej, ako by mal podľa platných kritérií. Komisia navrhla túto zľavu zrušiť a nahradiť ju všeobecným kompenzačným mechanizmom pre všetkých čistých prispievateľov. Británia však opakovane naznačila, že akékoľvek snahy v tomto smere bude blokovať.
Lídri EÚ na summite vo štvrtok a piatok len vezmú správu o pokroku na vedomie a schvália základné princípy a východiská pre ďalšie rokovania o novej finančnej perspektíve. Skutočné tvrdé vyjednávania sa začnú až na budúci rok.
(spravodajca TASR Robert Sermek) žab
