Belehrad 15. decembra (TASR) - Severoatlantická aliancia poprela v utorok správy srbských médií o tom, že bosnianskosrbský generál Vinko Pandurevič odletel lietadlom aliancie do Haagu. Tamojší Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) ho obžaloval z genocídy v súvislosti s vojnou v Bosne (1992-95).
Belehradské rádio B92 informovalo, že Pandurevič mal byť v Haagu v utorok večer do šiestej, avšak o jeho príchode sa neobjavili žiadne správy. Podľa srbskej agentúry Beta odletel z Banja Luky v bosnianskej Srbskej republike (RS) v lietadle patriacom NATO. Hovorca aliancie v Sarajeve však označil tieto informácie za nepravdivé. Predstavitelia v Belehrade a Banja Luke rovnako tieto správy nepotvrdili a hovorca bosnianskosrbskej polície ich odmietol komentovať. Jeden z bosnianskosrbských denníkov v utorok uviedol, že generál sa odmietol dobrovoľne vzdať a srbská polícia ho zatkla.
Kabinet Srbskej republiky v komuniké vydanom minulý týždeň oznámil, že ponúka prémiu 50.000 bosnianskych mariek (asi milión Sk) "všetkým osobám obžalovaným z vojnových zločinov, ktoré sa úradom RS vzdajú do 31. decembra 2004" a do 9. decembra začnú rokovania o svojom vzdaní sa. Prisľúbil tiež ďalšie formy podpory rodinám podozrivým. Úrady RS sú jediné z krajín bývalej Juhoslávie, ktoré doteraz nezatkli a nevydali žiadneho obvineného ICTY.
Pandurevič, počas vojny podplukovník a veliteľ brigády Zvornik, bol na úteku od vznesenia žaloby z roku 1999. Tribunál ho obvinil z genocídy a vojnových zločinov za jeho úlohu pri srebrenickej masakre asi 8000 moslimských mužov a chlapcov z júla 1995.
Do hodnosti generála ho povýšili v roku 1997, keď sa stal členom generálneho štábu bosnianskosrbskej armády.
ICTY Pandureviča označuje za tretiu najvyššiu osobu vo vojenskej hierarchii zodpovednej za srebrenickú masakru, a to po generáloch Ratkovi Mladičovi a Radoslavovi Krstičovi.
Krstič si odpyká 35 ročný trest vo Veľkej Británii po tom, čo odvolacia komora ICTY uznala jeho vinu z napomáhania pri páchaní genocídy. Odvolacia komora zrušila pôvodný verdikt, v ktorom Krstiča uznali vinným zo spáchania genocídy a odsúdili na 46 rokov väzenia. Rozsudok nad Krstičom je vôbec prvým definitívnym, ktorý konštatuje, že v Srebrenici došlo ku genocíde.
Mladič a vojnový politický líder bosnianskych Srbov Radovan Karadžič, obžalovaní spoločne v roku 1995, zostávajú na slobode a sú naďalej tribunálom najhľadanejšími osobami. Obaja sú obvinení z genocídy v súvislosti so Srebrenicou a obliehaním Sarajeva.
