Korupcia a klientelizmus patria do každodenného života, aj do vysokej politiky. Svedčia o tom vyšetrovania káuz, týkajúce sa politických i ekonomických elít. Vláda sa s tým snaží vyrovnať aj formou takzvaných denníčkov. Povinnosť viesť si ich majú štátni zamestnanci "mimoriadnej významnosti".
O čo ide
Zákon o štátnej službe ukladá zamestnancom zapisovať si stretnutia s osobami, "ktorých záujmy by mohli priamo ovplyvniť konanie úradníka". Má zamedziť neoficiálne stretávanie sa vo veci, o ktorej rozhoduje. Podľa šéfa protikorupčnej jednotky Úradu vlády Jána Hrubalu tak možno zistiť nečestné zámery úradníka.
Vedúca služobného úradu ministerstva zdravotníctva Eleonóra Janíková tento systém schvaľuje: "Keby sa vyskytlo nejaké podozrenie, mohol by nadriadený orgán pozrieť do denníka a zistiť, či sa úradník s podozrivou osobou stretol a o čom rokovali."
Denníčky obhajuje aj šéf úradu ministerstva vnútra Vladislav Šimka. "Je to aj istý tlak na štátnych úradníkov, aby zvážili, či je vhodné stretávať sa s istými osobami, keď sú vystavení takejto kontrole."
Hrubala: "V prípade, keď podozrivé stretnutie v denníčku zapísané nie je, je to vážny signál o nečestných úmysloch úradníka."
Dobrý úmysel, zlá kontrola
Problém je však v kontrole denníčkov. Samotní úradníci priznávajú, že sa tieto zo zákona vyplývajúce povinnosti dajú ľahko obísť.
Vedúci Úradu ministerstva dopravy Vladimír Drozda si denník stretnutí síce vedie, no o zmysluplnosti tej činnosti má pochybnosti. Tvrdí, že ide o výmysel byrokratov s mizivým účinkom. "Ako je možné skontrolovať úplnosť a pravdivosť záznamov v denníčku, ktoré sú staré niekoľko mesiacov, niekedy až celý rok?"
Vedúci služobného úradu ministerstva pôdohospodárstva Béla Angyal si takisto denník vedie - z dôvodu, aby mohol zostať vo funkcii. Jeho účinkom v boji proti korupcii neverí. "Všetko sa dá vybaviť aj inak. Napríklad telefonátmi - a tie zaznamenávať nemusíme."
Zástupca Slovenska pred Európskym súdom pre ľudské práva Peter Kresák: "Denníček si vediem, ale to vôbec nič nerieši. Len to zbytočne zaťažuje. Kontrolovateľnosť pravdivosti a úplnosti údajov v denníkoch je navyše slabá. Ak niekto chce, dá sa to ľahko obísť."
Názor Transparency International
Podľa pozorovaní Transparency International Slovensko sa myšlienka denníčkov v štátnej správe neujala. Zástupca TIS Pavol Nechala hovorí, že za to môže aj nedostatočná kontrola Úradom pre štátnu službu. "Ani tam nie je veľká snaha tvrdo presadzovať dodržiavanie tohto ustanovenia zákona."
Voči denníčkom v štátnej správe navyše panuje odpor a mnohí úradníci ich berú len ako zbytočné šikanovanie.
Nechalu to prekvapuje: "Je predsa absolútne bežné, že aj v súkromných firmách sa vedú nielen takéto denníky stretnutí, ale i podrobné prehľady o jednotlivých aktivitách všetkých zamestnancov. Zamestnávateľ chce mať totiž prehľad o ich efektivite."
Šéf protikorupčného odboru Ján Hrubala pripomína: "Keď verejnosť chce, má právo kontrolovať, s kým sa hociktorý úradník stretáva."
A čo na to kompetentní?
To, akým spôsobom úrad kontroluje dodržiavanie predmetného ustanovenia zákona, sme chceli zistiť priamo v zdroji. Z Úradu pre štátnu službu sme však po dvoch týždňoch čakania dostali len formálne odpovede. Podpredseda úradu Pavel Zachar v nich odcitoval známe paragrafy a vyhol sa akýmkoľvek konkrétnostiam.
Jasné je teda len to, že ak niektorého úradníka prichytia, že si denníčky neviedol alebo ich falšoval, hrozí mu preustenie zo štátnej správy. A kto už raz bol zo štátnej služby prepustený, viac sa do nej dostať nemôže.
Autor: Braňo Dobšinský
