Banja Luka 11. decembra (TASR) - Bosnianskosrbský generál Vinko Pandurevič, ktorého Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) obžaloval z genocídy v súvislosti s vojnou v Bosne (1992-95), rokuje s bosnianskosrbskými úradmi o svojom vzdaní sa Haagu. V piatok to oznámil oficiálny zdroj, ktorý si neželal byť menovaný.
"Pandurevič skontaktoval vládu Srbskej republiky (RS) vo veci svojho prípadného vzdania sa. Ak rokovania povedú k úspechu, mal by byť do Haagu prevezený v utorok," dodal zdroj.
Kabinet RS v komuniké vydanom v pondelok oznámil, že ponúka prémiu 50.000 bosnianskych mariek (asi milión Sk) "všetkým osobám obžalovaným z vojnových zločinov, ktoré sa úradom Srbskej republiky vzdajú do 31. decembra 2004" a do 9. decembra začnú rokovania o svojom vzdaní sa. Tiež prisľúbila ďalšie formy podpory rodinám podozrivým. Úrady RS sú jediné z krajín bývalej Juhoslávie, ktoré doteraz nezatkli a nevydali žiadneho obvineného ICTY.
Pandurevič, počas vojny podplukovník a veliteľ brigády Zvornik, je na úteku od vznesenia žaloby z roku 1999. Tribunál ho obvinil z genocídy a vojnových zločinov za jeho rolu pri srebrenickej masakre asi 8000 moslimských mužov a chlapcov spáchanej v júli 1995.
Do hodnosti generála ho povýšili v roku 1997, keď sa stal členom generálneho štábu bosnianskosrbskej armády.
ICTY Pandureviča označuje za tretiu najvyššiu osobu vo vojenskej hierarchii zodpovednej za srebrenickú masakru - po generáloch Ratkovi Mladičovi a Radoslavovi Krstičovi.
Krstič si odpyká 35 ročný trest vo Veľkej Británii po tom, čo odvolacia komora ICTY uznala jeho vinu z napomáhania pri páchaní genocídy. Odvolacia komora zrušila pôvodný verdikt, v ktorom Krstiča uznali vinným zo spáchania genocídy a odsúdili na 46 rokov väzenia. Verdikt v prípade Krstič je prvý definitívny, ktorý konštatuje, že v Srebrenici došlo ku genocíde.
Mladič a vojnový politický líder bosnianskych Srbov Radovan Karadžič, obžalovaní spoločne v roku 1995, zostávajú na slobode a sú medzi tribunálom najžiadanejšími osobami. Obaja sú obvinení z genocídy v súvislosti so Srebrenicou a obliehaním Sarajeva.
