Berlín 9. decembra (TASR) - Politické strany sú na celom svete vnímané ako najskorumpovanejšie inštitúcie. Vlády musia vynaložiť viac úsilia na boj s korupciou a mali by začať ratifikáciou Protikorupčného dohovoru OSN.
Vyplýva to z nového prieskumu verejnej mienky Globálny barometer korupcie 2004, ktorý dnes, pri príležitosti Medzinárodného dňa boja proti korupcii, zverejnila organizácia Transparency International (TI).
Vo väčšine spomedzi 64 skúmaných krajín, v 32 štátoch boli politické strany označené ako inštitúcie najviac zasiahnuté korupciou. Na stupnici, na ktorej jednotka znamená nezasiahnuté korupciou a päťka extrémne skorumpované, získali politické strany štvorku, čo znamená umiestnenie na konci rebríčka. Verejnosť označila politickú korupciu za veľmi vážny spoločenský problém a uviedla, že vo väčšine krajín zaradených do prieskumu je korupciou postihnutý viac politický život ako sféra podnikania alebo osobný súkromný život.
Druhou najskorumpovanejšou množinou inštitúcií po politických stranách sú z celosvetového hľadiska podľa názoru respondentov Globálneho barometra korupcie 2004 parlamenty, ďalej polícia a súdy pred daňovými úradmi a súkromným sektorom.
Najvyššia miera korupcie v oblasti politických strán je podľa prieskumu v Ekvádore, ďalej v Argentíne, Indii a Peru. Zákonodarné zbory označili za minimálne rovnako skorumpované respondenti z Argentíny, Indonézie, Kórejskej republiky, Taiwanu a Ukrajiny. Polícii patrí prvenstvo medzi skorumpovanými inštitúciami v Ghane, Gruzínsku, Guatemale, JAR, Kamerune, Keni, Malajzii, Mexiku, Moldavsku, Nigérii, Pakistane, na Filipínach, v Rusku a na Ukrajine. Súdy zasa považujú za najskorumpovanejšiu inštitúciu v Afganistane, Chorvátsku, Macedónsku a Venezuele. Podnikanie a súkromný sektor identifikovali ako najviac zasiahnuté korupciou oslovení občania Holandska, Hongkongu, Nórska a Singapuru.
Slovensko nebolo zaradené do prieskumu, ktorý pre TI zrealizoval v období jún-september 2004 medzinárodný Gallupov inštitút na vzorke 50.000 respondentov zo 64 krajín sveta.
Korupciu považuje až 80 percent respondentov za veľmi veľký alebo dosť veľký problém v ich krajine. Dopad korupcie na politický život bol vnímaný viac ako jej dopad na súkromie alebo podnikateľské aktivity respondentov. V štátoch strednej a východnej Európy, v Bosne a Hercegovine, Bulharsku, ČR, Litve, Lotyšsku, Moldavsku, Poľsku, Rumunsku a na Ukrajine polovica alebo väčšina opýtaných uviedla, že korupcia má veľký vplyv na politický život v ich krajine. Vo Francúzsku, Grécku a Írsku sa v podobnom duchu vyslovilo 50 percent opýtaných, v Holandsku však takýto názor zastáva iba 10 percent respondentov.
Deviaty decembrový deň vyhlásili za Medzinárodný deň boja proti korupcii vlani pri slávnostnom podpise Protikorupčného dohovoru OSN v mexickej Meride. Na to, aby obsah tohto dokumentu nadobudol platnosť, je potrebná jeho ratifikácia minimálne 30 signatárskymi štátmi. Doteraz tak učinilo iba 13 krajín, SR medzi nimi nefiguruje.
Prezidentka TI Slovensko Emília Sičáková-Beblavá v tejto súvislosti uviedla, že "na ratifikáciu tohto dohovoru Slovenskom sú potrebné legislatívne zmeny. Tie sú súčasťou pripravovaných legislatívnych zmien v Trestnom zákone a Trestnom poriadku, ktoré sú v súčasnosti predložené na rokovanie NR SR. Dúfame, že sa im budú poslanci venovať v najbližšom čase a že ich schvália."
