Varšava 9. decembra (TASR) Princíp solidarity v EÚ treba zachovať. Na tomto postoji sa v stredu v poľskej Varšave zhodli premiéri krajín Vyšehradskej štvorky (V4) na stretnutí venovanom hlavne koordinácii postojov v súvislosti s tzv. finančnou perspektívou únie pre roky 2007-13.
Premiéri reagovali na najnovší návrh záverov budúcotýždňového summitu EÚ, predložený holandským predsedníctvom, ktorý neobsahuje zmienku o solidarite ako vedúcom princípe rozdeľovania fondov regionálnej pomoci a o osobitných potrebách nových členských krajín únie.
Vyškrtnutie je interpretované ako výsledok tlaku štátov ako Španielsko, resp. ďalších menej rozvinutých krajín zo stredomorskej oblasti starej EÚ, ktoré sa obávajú straty príjmov.
Premiéri V4 zdôraznili, že "solidarita by mala byť riadiacim princípom pre rozdeľovanie kohéznych fondov v rozšírenej únii," uvádza sa v spoločnom komuniké vydanom po stretnutí.
Poľský premiér Marek Belka na tlačovej konferencii pripomenul, že rozvoj zaostalejších častí únie je dôležitý pre splnenie Lisabonskej stratégie - cieľa EÚ zvýšiť svoju konkurencieschopnosť v globálnom meradle. Zvýšenie konkurencie nie je možné na úkor súdržnosti, dodal Belka. Ako príklad uviedol zlepšovanie infraštruktúry nových členov. V komuniké premiéri okrem iného poukázali aj na potrebu "spravodlivého prístupu" k rôznym programom v oblasti veda, výskum a vzdelávanie, zameraným na zmenšenie technologickej priepasti.
Tento aspekt zdôraznil aj slovenský premiér Mikuláš Dzurinda na brífingu pre slovenské médiá, aj keď uznal, že vedecké zariadenia v nových členských krajinách nie sú na takej úrovni, ako vo vyspelejších krajinách únie.
Na tlačovej konferencii Dzurinda uviedol, že účastníci stretnutia sa zhodli na potrebe reálnej konvergencie vyrovnávania životnej úrovne jednotlivých členských krajín EÚ.
"Budeme presadzovať také prístupy k finančnej perspektíve v rokoch 2007-2013, ktoré nám umožnia postupne vyrovnávať životnú úroveň v našich štátoch so životnou úrovňou tých najvyspelejších," povedal Dzurinda.
Princíp solidarity musí byť zachovaný(...), pretože je to jeden z princípov, ktorý zaistí plnenie toho cieľa, o ktorom hovoril kolega Dzurinda, dodal český premiér Stanislav Gross.
Predmetom rozhovorov bol aj rozpočtový plán únie na roky 2007-13, ktorý je predmetom sporu kvôli snahe tzv. čistých prispievateľov štátov, ktoré do rozpočtu EÚ prispievajú väčšou sumou ako z neho čerpajú - znížiť odvody na úroveň jedného percenta hrubého domáceho produktu bloku. Súčasný strop je na úrovni 1,24 percenta, Európska komisia (EK) ako kompromis navrhla rozpočet vo výške 1,14 percenta HDP únie.
Belka označil návrh EK za dobré východisko pre ďalšie rokovania. Vyslovil predpoklad, že konečným výsledkom bude kompromis. Zároveň zdôraznil, že štruktúra rozpočtu je rovnako dôležitá ako jeho objem.
Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány bol konkrétnejší a povedal, že nie je v záujme nových členských krajín, aby sa podpora znížila. Tlmočil záujem o zvýšenie pružnosti systému prerozdeľovania prostriedkov a možnosť prekročiť hranicu prijímanej podpory nad úroveň štyroch percent HDP toho-ktorého štátu.
V spoločnom komuniké premiéri zdôraznili mimoriadnu dôležitosť toho, aby boli do júna 2005 "pripravené podmienky pre dosiahnutie politického kompromisu medzi členskými krajinami" únie vo veci finančnej perspektívy.
Mnohí znalci rozpočtovej problematiky vyjadrili pochybnosti, či sa dohodu do júna 2005 podarí dosiahnuť. Gerrit Zalm, minister financií Holandska, momentálne predsedajúcej krajiny EÚ, tento týždeň varoval, že rýchla dohoda mala byť najmä v záujme krajín, ktoré dostávajú z rozpočtu EÚ viac peňazí, ako prispievajú. Ak sa totiž dohoda bude príliš dlho odkladať, nestihne sa programovanie a príprava výdavkov tak, aby bolo možné všetky peniaze čerpať hneď od začiatku roku 2007.
Premiéri V4 zdôraznili potrebu nájdenia "spravodlivého, transparentného a finančne účinného riešenia" otázky systému vlastných zdrojov EÚ. Tiež sa dohodli na pokračovaní vzájomných konzultácií v ďalšom priebehu rokovaní o finančnej perspektíve 2007-13.
Účastníci varšavského stretnutia nedospeli k rovnakému postoju v otázke podpory pre poľnohospodárstvo a vidiek, ktorá je dôležitá najmä pre Poľsko. Belka uviedol, že jeho krajina tieto prostriedky využíva hlavne na reštrukturalizáciu sektora - na rozdiel najväčších poberateľov spomedzi 15 krajín "starej" EÚ, kde sa tieto financie používajú na zaistenie vysokých príjmov pre poľnohospodárov.
Belkovi partneri zdôraznili, že rôznosť priorít je prirodzená a rôzne postoje v otázke poľnohospodárstva nie sú neprekonateľným problémom pri hľadaní spoločných priorít, ktoré budú spoločne presadzovať.
Po rokovaniach v rámci V4 sa premiéri zišli na pracovnej večeri s kolegami z Rakúska a Slovinska, kancelárom Wolfgangom Schüsselom a premiérom Janezom Janšom.
Dzurinda toto stretnutie označil za pokračovanie tradície rozhovorov vo formáte V4 Plus. Český premiér Gross na novinársku otázku odmietol úvahu, že Rakúsko zohráva rolu lídra regiónu strednej Európy v EÚ. "My sa tu stretávame ako predstavitelia suverénnych krajín a určite to nie je o tom, že by sme sa dohadovali, kto je alebo nie je lídrom. My hľadáme spoločné cesty, ako najlepšie hájiť záujmy svojich občanov a ako zaistiť úspešnú integráciu Európy a presadzovanie našich záujmov v nej," povedal.
Stretnutie "V4+2" sa sústredilo na otázky ďalšieho rozširovania EÚ, predsedovia vlád hovorili hlavne o stanovení termínu otvorenia prístupových rokovaní s Tureckom a Chorvátskom, o ktorom sa má rozhodnúť na budúcotýždňovom summite EÚ v Bruseli.
Dzurinda pred slovenskými novinármi uviedol, že v tejto otázke majú veľmi blízke postoje Maďarsko, Slovensko, Rakúsko a Slovinsko - Poľsko a Česko sú "liberálnejšie".
V súvislosti s prijatím Bulharska a Rumunska do únie, plánovaným k 1. januáru 2007, Dzurinda povedal, že ani určité obavy Európskej komisie - hlavne pokiaľ ide o Rumunsko - neznamenajú, že termín prijatia by sa mal "dramaticky meniť".
Na otázku, či je EÚ pripravená tieto dve krajiny prijať, slovenský premiér povedal, že "je to našou povinnosťou", zároveň ale treba vyžadovať, aby plnili podmienky členstva.
Premiéri sa vo Varšave dotkli aj situácie okolo volieb na Ukrajine. Belka potvrdil zámer vyslať pozorovateľov na opakované druhé kolo prezidentských volieb, vypísané na 26. decembra. "Spoločne sme vyslali skupinu pozorovateľov na prvé kolo, a sme pripravení poslať významný počet pozorovateľov na 26. (decembra)," povedal. Podľa Dzurindu krajiny V4 konkrétne kroky v záležitosti Ukrajiny pripravujú individuálne, majú však spoločný záujem na pokojnom a demokratickom vývoji a na tom, aby opakované druhé kolo volieb prinieslo férový výsledok v krajine, ktorá susedí s troma členmi V4. Ako dodal, na stretnutí sa radili, informovali, kto by mohol čo urobiť.
Dzurinda tiež ocenil pomoc krajín V4 - či už v rámci Vyšehradského fondu, ktorý vyčlenil 10.000 eur, alebo bilaterálnu - na odstraňovanie následkov nedávnej živelnej pohromy vo Vysokých Tatrách. Zároveň zdôraznil, že Slovensko sa predovšetkým spolieha na podporu partnerov z V4 pri úsilí získať príspevky z eurofondov, vrátane fondu solidarity.
V neskorých nočných hodinách sa Dzurinda vrátil na Slovensko.
(osobitný spravodajca TASR Robert Kolesík) sla
