Vylúčenie z reality šou, prenášané televíziou do všetkých domácností, môže mať za následok dobrovoľnú izoláciu alebo dočasnú stratu sebavedomia súťažiaceho. Neúspešný kandidát na SuperStar Ján Porada o svojom vyradení hovorí: "Bolo mi do plaču. Cítil som sa hrozne aj medzi vlastnými známymi."
Psychologička Eva Jaššová: "Účastníci súťaží si často myslia, že majú predpoklady uspieť - s prehrou nepočítajú. Ich odhad nemusí byť správny." Psychologička Gabriela Herényiová: "Neúspech pred televíznou kamerou môže poznačiť najmä mladých ľudí." Môžu prísť o ambície.
Predseda poroty Laco Lučenič však hovorí: "Treba spresniť jednu vec. Toto všetko by sa vzťahovalo na človeka, ktorý niekam spadne, niekam ho donesú alebo je postavený pred nejakú životnú situáciu. SuperStar je však dobrovoľná záležitosť."
Moderátor reality šou Dievča za milión Michal Hudák: "Niekedy sa čudujem, že vylúčené dievčatá majú viac priestoru v médiách ako finalistky. V ich vyjadreniach je akási zloba. To ma mrzí. Mali by viac čítať ako hovoriť. Ďalej pracovať na tom, čo ich inštruktori počas súťaže naučili."
Zuzana Dvorská, ktorá nepostúpila z jedného z posledných kôl Dievčaťa za milión, priznáva, že počas prvých dní nevedela, čo robiť - túžila sa vrátiť do hry. Až po čase si uvedomila: "Že môžem znovu normálne žiť. Robiť to, čo chcem, byť s priateľmi." (nim)
