Viedeň 3. decembra (TASR) - Zavedením rovnej 19-percentnej dane sa Slovensko stalo jedným z ekonomicky najprívetivejších regiónov EÚ a zvýšila sa jeho atraktívnosť pre zahraničné firmy. V rozhovore pre agentúru APA to povedal veľvyslanec SR v Rakúsku Jozef Klimko.
Na margo výčitiek, že Slovensko robí daňový dumping, Klimko poznamenal, že krajina sa stále vyrovnáva z dedičstvom štyroch desaťročí komunistického hospodárenia. Ak chce aj s touto brzdou dohnať ostatné krajiny, potrebuje dodatočné prostriedky. "Po druhej svetovej vojne existoval Marshallov plán, teraz v tomto zmysle nič podobné nie je. Musíme si teda pomôcť podľa našich reálnych možností," povedal Klimko.
Veľvyslancovi sa nepáči návrh bývalého francúzskeho ministra financií Nicolasa Sarkozyho, aby štáty s nízkymi daňami boli vylúčené z čerpania štrukturálnych fondov EÚ. Vyvíjanie tlaku na Slovensko v tejto veci podľa neho nie je korektné. Treba mať na zreteli, aké požiadavky mali pri vstupe do EÚ Španielsko, Portugalsko a Grécko. "To je neporovnateľné, tu musíme byť objektívnejší," konštatoval Klimko.
Nedá sa však poprieť, že na Slovensku sa v dôsledku daňovej politiky otvárajú nožnice medzi bohatými a chudobnými. "Je to fakt. Rovnosť ale neumožní vytvoriť strednú vrstvu, ktorá je rozhodujúcim faktorom pre ekonomickú stabilitu."
Za vážny problém označil Klimko situáciu Rómov na Slovensku, ktorých chudoba postihla najviac. "Naša vláda a ďalšie zodpovedné inštitúcie sa musia touto témou seriózne zaoberať. Existuje však už niekoľko projektov s EÚ, ktoré majú zlepšiť bývanie, vzdelávanie a pracovné príležitosti," povedal Klimko.
Veľvyslanec nevidí rozdiely medzi "novou" a "starou" Európou: "My sme noví členovia, prinášame veľa nových nápadov. Možno ešte nie sme infikovaní rutinou a vieme sa postarať o čerstvý vietor a motiváciu."
Klimko vystúpil vo štvrtok večer v Diplomatickej akadémii s prednáškou na tému Slovensko a Rakúsko - Partneri v EÚ. V nej okrem iného kritizoval existenciu mnohých bariér medzi oboma krajinami. Na rakúskej strane pokrivkáva budovanie cestnej infraštruktúry. "Ak možnosť dostať sa na druhý breh Moravy závisí od kompy a výšky hladiny, tak sme niečo zaspali," konštatoval Klimko.
