Paríž 12. marca (TASR) - Prvé kolo volieb do mestských a miestnych zastupiteľstiev a kantonálnych volieb vo Francúzsku stanoví podmienky pre budúce spojenia v pravicovom aj ľavicovom krídle francúzskeho politického spektra pre "veľké" voľby v roku 2002 - voľby prezidenta a poslancov Národného zhromaždenia (NZ), komentuje v dnešnom čísle francúzsky denník Le Monde.
V mestách s vyšším počtom obyvateľom bude druhé kolo potrebné aj 18. marca. Obce s počtom obyvateľov do 3500 volili v prvom kole v nedeľu 11. marca.
V uvedených termínoch volí približne 40 miliónov voličov v polovici kantónov aj členov generálnych rád: polovica ich zloženia sa volí vždy po šiestich rokoch. V kantónoch s najnižším počtom obyvateľov budú výsledky známe relatívne skoro po prvom kole, ale osud niekoľkých departementov, v ktorých sa môže zmeniť terajšie väčšinové rozloženie politických síl, sa stane známym až v druhom kole, komentuje Le Monde.
Obyvatelia hlavného mesta Francúzska volia iba raz: Parížsku radu tvorí mestská rada aj generálna rada. V Paríži odstupujúca väčšina pod vedením starostu Jeana Tiberiho, ktorého v roku 1995 stanovil za svojho nástupcu Jacques Chirac (stal sa prezidentom), mala v Parížskej rade 100 a ľavica 63 kresiel. Podľa prieskumov verejnej mienky ľavica, rozdelená medzi Bertranda Delanoa zo Socialistickej strany (PS) a Yva Contassota (zelení), zvíťazí v druhom kole len za podmienky, že si zachová prevahu v šiestich obvodoch, v ktorých má väčšinu.
Výsledky prvého kola volieb v Paríži budú dôležité pre odstupujúceho kandidáta Jeana Tiberiho, vylúčeného zo Združenia pre republiku (RPR), a pre starostov jednotlivých obvodov, ktorí sa nezapísali na kandidátsku listinu Tiberiho ani oficiálneho kandidáta pravice Philippa Séguina (RPR).
Kandidáti na Tiberiho kandidačnej listine by mali dosiahnuť 10-percentnú hranicu - čo je nevyhnutná podmienka na postup do druhého kola volieb - v približne 10 obvodoch. V obvodoch, kde by nezávislí kandidáti alebo tí, čo odstúpili od Tiberiho listín, získali viac ako 10 percent hlasov, sa môžu v druhom kole pokúsiť o fúziu so Séguinom.
Počtom obyvateľov tretie najväčšie francúzske mesto Lyon si musí nájsť nástupcu po centristovi Raymondovi Barrovi, ktorý v tohtoročných voľbách už nekandiduje. Opozičné pravicové strany sa postavili za Michela Merciera zo Zväzu pre francúzsku demokraciu (UDF). Charles Millon - známy tým, že vo voľbách v roku 1998 v záujme udržania si funkcie predsedu regionálnej rady využil hlasy krajnej pravice, má kandidačné listiny v deviatich obvodoch. Ak tento predseda Liberálnej kresťanskej pravice získa 10 percent hlasov, môže spôsobiť problémy pravici. V Lyone je ľavica zjednotená za jediným kandidátom Gérardom Collombom. Ten chce pokračovať v Barrovom smerovaní.
Pre rok 2002 bude dôležitý aj výsledok volieb v štvrtom najväčšom francúzskom meste - Toulouse.
Niekoľkí členovia Jospinovej vlády kandidujú na čele kandidátskych listín na funkcie starostov, lebo chcú odobrať radnice doterajším pravicovým primátorom. O radnicu v Avignone sa usiluje Elisabeth Guigouová, v Béziers Jean-Claude Gayssot, v Montbéliard Pierre Moscovici a v Dole Dominique Voynetová. Ich prípadný neúspech odhalí hranice populárnosti vlády premiéra Lionela Jospina.
Národný front (FN), ktorý v roku 1995 získal štyri radnice, je po rozštiepení oslabený a mal by stratiť dve mestá. Otázkou zatiaľ ostáva, kto ich získa. Aj to napovie o rozložení politických síl v krajine, analyzoval denník Le Monde.
