Londýn 12. decembra (TASR) - Jásir Arafat vždy režíroval vlastnú politiku ako predstavenie jedného herca, obklopeného dôvernými priateľmi. Teraz má však vážne problémy. A hoci rád rozhoduje sám, teší ho tiež, keď za ním niekto stojí. Ale tým, že sa snažil sedieť na viacerých stoličkách naraz a byť zadobre ako s Američanmi, tak s Izraelom i vlastným národom, stratil dôveru všetkých zúčastnených, konštatuje vo svojom najnovšom čísle britský týždenník Economist.
Za zhruba 40 rokov, od čias keď založil, inšpiroval a viedol Hnutie za oslobodenie Palestíny, Arafat prekonal rôzne problémy. Niekoľkokrát sa ho márne snažili odpísať, ale teraz sa jeho postavenie skutočne otriasa v základoch. Čiastočne ho oslabili izraelské útoky, a čiastočne jeho vlastná nerozhodnosť, domnieva sa Economist.
Mnohí sú však toho názoru, že Arafatove oslabenie je súčasťou dlhodobého plánu izraelského premiéra Ariela Šarona. Šaronovi by predsa mohlo stačiť, že Arafat stratí moc a postupne tak príde o všetok vplyv. Absencia akejkoľvek dôveryhodnej centrálnej palestínskej správy by Šarona zbavila starostí s výmenou územia za mier, čo mu aj tak nikdy nevyhovovalo.
Keď sa Šaron stal premiérom, nemohol sa k mierovým dohodám z Oslo rovno otočiť chrbtom, hoci s nimi nesúhlasil. Väčšina Izraelčanov v týchto dohodách videla cestu k dosiahnutiu trvalého mieru, po ktorom tak túžili. Teraz sa však mierový proces celkom vytratil, konštatuje Economist.
Vo svetle intifády a vzhľadom na izraelské reakcie na ňu, nikto neverí, že sa tzv. dohoda "územie za mier" sa v dohľadnom čase znovu objaví na rokovacom stole. A s vážne poškodenou palestínskou správou sú vyhliadky regiónu ešte hrozivejšie, uzatvára Economist.
