Sao Paulo 24. novembra (TASR) - Ukážky z 85 dokumentov, okrem iného listov a poznámok, osvienčimského "anjela smrti" lekára SS Josefa Mengeleho, ktorý sa do osudnej nehody pri kúpaní v roku 1979 ukrýval v Brazílii a nikdy neoľutoval svoje hrozné činy, zverejnilo exkluzívne brazílske periodikum Folha.
Pôvodné materiály, autentickosť citácií z ktorých potvrdila aj brazílska federálna polícia, zhabali v roku 1985 bezpečnostné zložky latinskoamerickej krajiny v bytoch Mengeleho priateľov a známych s cieľom identifikovať telesné pozostatky zosnulého esesáka, ktorého na cintoríne v Sao Paule pochovali pod nepravým menom.
V jednom z textov z roku 1969 komentuje Josef Mengele, ktorý na rampe v Osvienčime rozhodoval v priebehu sekúnd o tom, či deportovaní poputujú okamžite do plynu alebo si zachovajú minimálnu šancu prežiť, "nekritické akceptovanie izraelských útokov na Palestínčanov" a označuje vtedajšiu nemeckú mládež za "zvrhlú".
V liste, ktorý patrí k mála dokumentom ilustrovaným v spomínanom periodiku aj fotokópiou časti originálu, sa lekár stavia na obranu téz o "rozdielnosti rás" a na ilustráciu uvádza napríklad: Nie všetky rasy, respektíve národy dosiahli aj rovnaké kultúrne výsledky, čo núti k záveru, že nie všetky rasovo-národné skupiny majú rovnaký tvorivý talent.
V inom liste, adresovanom priateľovi Wolfgangovi Gerhardovi z Rakúska z 3. septembra 1974, z ktorého Folha takisto cituje pasáže, sa Mengele netají kritickým postojom k výberu partnera jeho netere, ktorá sa vydala za Brazílčana nemeckého pôvodu, avšak z rodiny, nesúhlasiacej s ideológiou národných socialistov.
V denníku v roku 1976 Josef Mengele vyjadruje poľutovanie nad faktom, že niekdajší Hitlerov minister zbrojárskeho priemyslu Albert Speer (1905-1981) vo svojich memoároch priznal chyby a prejavil pokánie nad skutkami z minulosti. "Ponížil sa a kajal sa, čo je poľutovaniahodné," napísal.
Z iných Mengeleho písomností vyplýva, že posledné dni života na sklonku 70. rokov strávil v samote a zmietaný finančnými problémami.
