Jeden z najvýraznejších mladých talentov, Csongor Kassai, nikdy nechcel byť hercom. Rozmýšľal o tom, že bude traktoristom, alebo biológom. Chcel cestovať po Južnej Amerike, po Afrike a zachraňovať zvieratá.
Namiesto toho vyštudoval herectvo a v poslednom ročníku nastúpil ako náhradník do Radošinského naivného divadla. Dnes je tam piatu sezónu.
K filmu Musíme si pomáhať sa dostal vďaka reklamnej agentúre. Režisér filmu, Jan Hřebejk, chcel neznámeho herca, Csongor bol známy iba z reklamy na poisťovňu. Na konkurze „vystrihli“ s Ankou Šiškovou krátky dialóg – a dostali šancu. „Asi sa zhodli na tom, že sme dobrí,“ hovorí Kassai s úsmevom.
Za geniálnych hercov považuje svojich českých kolegov: „Bolek Polívka sa s Jardom Dušekom nádherne dopĺňali. Ich bonmoty z nich vytvorili zohratý tím.“ To všetko Hřebejk s radosťou akceptoval: „Poskytoval nám veľkú voľnosť. Šokovalo ma to. Dôveroval mi, hoci ma veľmi nepoznal. Nesmierne som si to vážil.“
Úroveň herectva na Slovensku považuje Kassai za lepšiu ako v Čechách. Váži si Labudu, Hubu, Štepku a Lasicu.
O Anke Šiškovej hovorí: „Je síce spontánna, ale ako keby sa trošku hanbila.“
Vo filme Musíme si pomáhať „robila to, čo mala robiť. Dokázala sa uvoľniť viac ako ja sám“.
Csongora Kassaia popularita teší, ale veľkú zmenu vo svojom živote nepocítil: „Stále hrám v divadle, bývam v podnájme, som na vojne, nikto ma neprotežuje. Akurát, že ma na ulici osloví viac neznámych ľudí.“
MONIKA ŽEMLOVÁ
