Haag 11. decembra (TASR) - Medzinárodný trestný tribunál OSN pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v Haagu na dnešnom pojednávaní oficiálne obžaloval bývalého juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča z genocídy, ktorej sa údajne dopustil počas krvavej občianskej vojny v Bosne v rokoch 1992-95.
Bývalý silný muž Belehradu predstúpil pred tribunál už po štvrtý raz od svojho uväznenia v Haagu. Aj na dnešnom pojednávaní trval na tom, že neuznáva autoritu ICTY a že tento súd nemá jurisdikciu na to, aby proti nemu viedol súdny proces.
V "bosnianskej žalobe" haagsky tribunál obviňuje juhoslovanského exprezidenta z vedomej genocídy a násilného vyháňania moslimov a Chorvátov z domovov počas bosnianskej vojny. Podľa prokuratúry je Miloševič vinný z toho, že nariadil alebo stál v pozadí nespočetného množstva neľudských činov, ktoré spáchali na tisíckach nevinných ľudí srbské vojská, vrátane smutne známej masakry v Srebrenici v lete roku 1995, bratovražedných činov, znásilňovania detí a mnohých ďalších.
Tieto činy spolu so stovkami ďalších sa podľa tribunálu rovnajú genocíde "plánovanej a premyslenej popravčej schéme s cieľom zlikvidovať alebo deportovať celú nesrbskú populáciu z častí Bosny."
Počas čítania obžaloby, ktorú mu sudca čítal v jeho rodnej srbčine, Miloševič len pasívne sedel pred porotou a obzeral sa po súdnej sieni. K žalobe sa, ako zvyčajne, nevyjadril a nevymenoval ani žiadneho svojho obhajcu.
Do haagskeho väzenia v Scheveningene ho previezli v júni tohto roku z Belehradu, keď ho srbská vláda aj napriek nesúhlasu zväzového prezidenta Vojislava Koštunicu vydala na súdny proces.
Haagsky tribunál už vzniesol proti Miloševičovi obvinenia zo zločinov proti ľudskosti, porušenia zákonov vedenia vojny a hrubého porušenia ženevských konvencií z roku 1949. Tieto obvinenia sa však vzťahujú výlučne na konflikty v Chorvátsku a Kosove, z ktorých bol obvinený pred Bosnou. Bosnianska obžaloba je treťou v poradí za jeho 13-ročné úradovanie na čele Juhoslávie, ktorým podľa ICTY výrazne prispel ku krvavému desaťročiu balkánskych vojen.
Hlavná žalobkyňa ICTY Carla del Ponte sa usiluje o to, aby sa všetky tri žaloby - Bosna, Chorvátsko i Kosovo - mohli prerokúvať naraz v spoločnom súdnom procese. Ten by sa mal podľa súčasných plánov začať na budúci rok vo februári a experti očakávajú, že potrvá minimálne tri roky.