Podpredseda SDĽ Ľubomír Andrassy patrí k najmladšej generácii poslancov. Má 28 rokov. Počas navštevovania materskej školy obdivoval smetiarov. Doma, keď sa hrával so smetiarskym autom, používal namiesto kontajnerov kalciové tabletky. Tie potom všetky zjedol a odvtedy má, ako hovorí, zdravé zuby a kosti.
Nevie, či mu vstup do SDĽ vysúdili sudičky, alebo k tomu smeroval už počas svojho pôsobenia v SZM. Do komunistickej strany nestihol vstúpiť – v roku 1989 mal len šestnásť rokov.
Osoba, ktorú Andrassy najviac ľutuje, je jeho priateľka. Tému svadby zbytočne nerozoberá: „Určite sa raz ožením.“ Nepredpokladá však, že to bude v tomto roku. „Hoci, keď Boh dá, aj motyka vystrelí,“ konštatuje ateista.
Svoj vzťah s Migašom označuje za priateľský. Šéf SDĽ mu otvoril dvere do vrcholovej politiky, teraz si vzájomne držia chrbát. V čom sa títo páni nezhodujú, je otázka registrovaného partnerstva. Andrassy nevidí problém v tom, aby mali ľudia s rovnakou sexuálnou orientáciou rovnaké postavenie v spoločnosti ako ostatní.
Čo sa týka spôsobu vyjadrovania pred médiami, obidvaja majú na čom pracovať. SDĽ založila Centrum politického marketingu a jeho pracovníci Andrassymu vyčítajú, že nepoužíva vo vetách bodky. „Chcem povedať veľa vecí naraz,“ obhajuje sa poslanec. „A je to plus v politických diskusiách, kde je menšia pravdepodobnosť, že mi zoberú slovo.“
Vo svojom voľnom čase sa snaží športovať. V zime lyžuje a hrá hokej. V lete – ak nechodí po mítingoch, hrá futbal, pláva a najnovšie skúša adrenalínový šport paraglajding.
Nepohrdne ani návštevou dobrej diskotéky. Často ho vídať v bratislavskom klube Cassey, ktorý je domovskou diskotékou redaktorov Markízy. Nedávno sa tam veľmi dobre bavil so spravodajkyňou Kuišovou: „Keď chodím za mladými po Slovensku, aj s nimi si rád zájdem na diskotéku.“
Svoje kvality však vidí skôr v práci. Zrejme bude raz poškuľovať aj po Migašovej stoličke. Na otázku, či je to tak, Andrassy nehovorí nie: „Ukáže čas.“
MONIKA ŽEMLOVÁ
