Washington 15. novembra (TASR) - Americký minister zahraničných vecí Colin Powell bol všeobecne považovaný za umierneného politika vo vláde s prevahou "jastrabov". No tak ako vojak, ktorým bol vyše 30 rokov, sa vždy stotožnil s rozhodnutiami prezidenta Georgea W. Busha.
Powell (67), ktorého rezignáciu, pravdepodobne v januári, dnes potvrdil Biely dom, bude spomínaný v súvislosti s prejavom pred Bezpečnostnou radou OSN z 5. februára 2003, v ktorej predstavil argumenty Bushovej vlády za použitie sily proti Saddámovi Husajnovi.
Podľa jeho vtedajších slov Saddám napriek 12 rokom požiadaviek OSN na odzbrojenie pokračoval vo vývoji zbraní hromadného ničenia. Tvrdenia o irackej výzbroji neboli potvrdené, Powell však aspoň na verejnosti nikdy nezapochyboval, že odstránenie Saddáma nebolo oprávnené.
Doma i v zahraničí bol Powell oveľa obľúbenejší než politika, ktorú obhajoval. Jeho preferencie boli u Američanov mimoriadne vysoké a na mnohých zahraničných cestách ho vždy vrelo vítali.
Funkciu vo vláde však zastával v čase ostrého nárastu antiamerikanizmu v zahraničí, z veľkej časti dôsledku postupu USA v Iraku. Hovorilo sa o jeho opakovaných sporoch s viceprezidentom Dickom Cheneym a ministrom obrany Donaldom Rumsfeldom.
Po útokoch v USA z 11. septembra 2001 sa Powellovou hlavnou úlohou na poste šéfa diplomacie stalo zhromaždiť podporu pre globálnu "vojnu" proti terorizmu. Mnoho z toho, čo urobil v nasledujúcich troch rokoch, pramenilo z udalostí tohto tragického dňa.
Obvineniam, že USA sú jednostranne konajúcom superveľmocou, Powell čelil tým, že Washington dôrazne presadzoval multilaterálny prístup v prípadoch Iránu a Severnej Kórey.
Powellovo funkčné obdobie prinieslo len málo k riešeniu konfliktu medzi Izraelom a Palestínčanmi; vyjadril však nádej však, že po smrti Jásira Arafata môže dostať šancu diplomacia. Zdá sa, že minister je hrdý na rolu USA v Afganistane, kde sa minulý mesiac konali úspešné prezidentské voľby.
Powell odmietol tvrdenia, že bol súčasťou "militaristického" kabinetu. Opakovane poukazoval na Bushom navrhnuté veľké zvyšovanie výdavkov na zahraničnú pomoc a celosvetový boj proti HIV/AIDS ako na dôkazy humanitárneho charakteru jeho vlády.
