Brijuni 13. novembra (TASR) - Chorvátsky minister zahraničných vecí Miomir Žužul dnes vyhlásil, že jeho krajina podporuje snahu susedného Srbska a Čiernej Hory (SČH) o vstup do programu NATO Partnerstvo za mier (PfP), kľúčového kroku k členstvu v aliancii.
Výbušný región Balkánu "možno stabilizovať len našou integráciou do NATO a Európskej únie" povedal Žužul po stretnutí so srbsko-čiernohorským kolegom Vukom Draškovičom počas stretnutia balkánskych krajín ašpirujúcich na členstvo v NATO konanom na chorvátskom ostrove Brijuni.
Chorváti a Srbi v rokoch 1991-95 zvádzali boje, ktoré vypukli po rozpade Juhoslávie.
Draškovič vyhlásil, že šance jeho krajiny na vstup do PfP sú malé kvôli zdráhavosti Belehradu zatknúť a vydať haagskemu tribunálu OSN osoby obžalované z vojnových zločinov.
"Všetky dvere sú pre nás zatvorené kvôli tomu, že nespolupracujeme," citovala Draškoviča chorvátska agentúra HINA. Draškovič často kritizuje srbskú vládu konzervatívneho premiéra Vojislava Koštunicu za jej postoj v otázke spolupráce s Haagom.
V Srbsku podľa predpokladov žije asi 15 obvinených z vojnových zločinov spáchaných počas balkánskych konfliktov v 90. rokoch, vrátane bývalého veliteľa bosnianskosrbskej armády, generála Ratka Mladiča.
V nádeji, že jedného dňa sa stanú členmi NATO, Albánsko, Chorvátsko a Macedónsko minulý rok podpísali Chartu Jadran 3 - Spojenými štátmi podporovanú iniciatívu zameranú na spoločnú vojenskú stratégiu a prehlbovanie regionálnej spolupráce.
Stretnutie na Brijuni bolo od podpisu dohody tretím spoločným zasadaním ministrov zahraničných vecí troch signatárskych krajín. Ministri z Bosny a SČH sa zúčastnili po prvý raz.
Macedónsko a Albánsko potvrdili rozhodnutie vyslať vojakov do USA vedenej koalície v Iraku. Chorvátsko oznámilo, že je pripravené vyslať troch civilistov na pomoc pri obnove krajiny. Záhrebská vláda predtým oznámila, že na žiadnej irackej misii sa nebude podieľať, ak nebude mať mandát OSN.
Macedónsko do Iraku vyslalo asi 30 vojakov a Albánsko 71 príslušníkov nebojovej jednotky.
