Dorotka Nvotová si víťazstvo Anny Šiškovej pozrela až niekoľko dní po vyhlasovaní Českého leva. Na videu. Nemala dôvod sledovať, či jej mama skutočne získa sošku českého leva, alebo nie. Pretože: „Naisto som vedela, že Česi dajú leva Slovenke.“
Zrejme to tušila aj slovenská herečka – pred slávnostným večerom nemala strach a veľmi sa tešila. „Vedela, že film sa páči. Jediné, čo si stále hovorila – len sa nerozplakať.“
Dorotka
Úspech filmu rodinu režisérsko-hereckého tandemu Juraja Nvotu a Anny Šiškovej príliš nezasiahol. Sú naň zvyknutí. Pred kamerou úspešne debutovala aj Dorotka, keď hrala hlavnú postavu v Šulíkovom filme Orbis Pictus.
Herečkou však byť nechce, filmovú ponuku by prijala len v prípade, že by sa jej páčil scenár. Je rozhodnutá študovať masmediálnu komunikáciu v Trnave, o rok si možno podá prihlášku na scenáristiku do Bratislavy, alebo bude muzicírovať.
Hrá na klavíri, na saxofóne, má vlastnú kapelu a rozpísaný scenár o živote mladých ľudí v Bratislave.
Oscar
Je pochopiteľné, že ju potešila oscarová nominácia filmu Musíme si pomáhať. „Dozvedela som sa to od spolužiakov, keď čítali SME. Tomu, že Oscara nakoniec získa, dávam šesťdesiat percent. Myslím si, že Jan Hřebejk je so svojimi odhadmi dvadsať, tridsať percent príliš skromný.“
Mama
Slová chvály zaznievajú aj v ďalších Dorotkiných vetách. Tentoraz smerom k mame. „Je veľmi citlivá, ale aj cieľavedomá.“ Čo chce, to dosiahne.
„Mali sme starú červenú škodovku. Mama vtedy začala chodiť do dabingu, a keď videla autá, na ktorých tam všetci parkujú, prišla domov a vyhlásila: Rodina, ideme si kúpiť auto.“
Za dva dni ho naozaj priviezla. „Neviem, ako to vtedy dokázala vybaviť, pretože sme splácali byt a strašne veľa vecí. Dokonca jej k tomu autu dali aj televízor a walkmana.“
Budúcnosť
Dorotku súčasná popularita príliš neobťažuje, hoci „u mamy je to možno už aj prehnané“. Jej kamaráti to s chválou našťastie nepreháňajú: „Mala som vždy starších kamarátov.“
V školskej lavici sedáva sama, cez písomku jej nikto nedá opísať. „Vždy som sa cítila ako mimozemšťan, hoci je to veľmi namyslený postoj. Keď si človek myslí, že je iný, tak si myslí, že je lepší. Vždy sa správam tak, ako to cítim.“
Nie však tak, aby sa nad spolužiakmi vyvyšovala.
Matka a dcéra
Mama je momentálne veľmi unavená zo „šiškovského boomu“ – poskytovania rozhovorov a fotografovania. Po návrate z Prahy jej každú minútu zvonil mobilný telefón.
„Keď sa mama teší, všetci sme radi, že sa teší. Keď má veľa dabingu, chodí domov podráždená a nervózna. To zase nejako pretrpíme, vieme, prečo taká je.“
Rovnako ako mamina vyťaženosť a z nej vyplývajúce nálady je kolísavý aj ich vzájomný vzťah. „Určite je dobrý, ale záleží na obdobiach. Asi je to tak medzi matkou a dcérou vždy,“ zamyslí sa Dorotka.
Hneď nato však presvedčivo vyhlási: „Som hrdá na to, že som jej dcérou.“
MONIKA ŽEMLOVÁ
