Kábul 10. decembra (TASR) - Na prvý pohľad všetko pripomína športovú halu - bradlá, kladina na balansovanie, mostík, ku ktorému vedú schody. Deti a dospelí, ktorí tu trénujú svoju šikovnosť, však nie sú žiadni športovci, ale chodia na umelých nohách či dokonca na kolenách. Míny im totiž odtrhli časti ich končatín.
Chán Aka je ešte len na začiatku terapie na jednej z rehabilitačných kliník, ktoré dal vybudovať Červený kríž v Kábule a ďalších piatich afganských mestách. Na mínu, ktorá ho pripravila o dolnú časť ľavej nohy, stúpol len pred dvoma mesiacmi. "Vedel som, že tam sú míny, no musel som nájsť nejakú potravu pre kozy," hovorí 30-ročný pastier. Rana pod kolenom sa už zahojila a kýpeť už netreba operovať. Onedlho dostane pacient protézu a potom sa na tréningovom ihrisku opäť začne učiť chodiť.
Už 12 rokov sa stará Talian Alberto Cairo o obete nášľapných mín. Pôvodne bol právnikom, no neskôr sa dal na prácu fyzioterapeuta. Z Afganistanu už nechce odísť, lebo tam podľa vlastných slov už zapadol a naučil sa aj jeden z miestnych jazykov - darí. Ľudia v Afganistane sú okrem toho neuveriteľne srdeční.
Talian, ktorý si tu už vyškolil svojich žiakov, sa aj napriek všetkým tragickým osudom naokolo veľa smeje. Vie však byť aj prísny. "Ak nevstaneš z toho vozíka, nemôžem ti pomôcť," dohovára pacientovi, ktorý má bolesti pri používaní protéz.
Jedným z jeho cieľov je zabezpečiť prácu čo najväčšiemu počtu ľudí s amputovanými končatinami. Len v kábulskej nemocnici tvoria zo 120 zamestnancov asi tri štvrtiny postihnutí. Jednoruký pomocník pripevňuje jednému z pacientov protézu. A ďalší terapeut, ktorému chýbajú obidve nohy, je dokonca Cairovým zástupcom.
"Prišiel som sem v roku 1988 ako pacient po tom, ako som autom nabehol na mínu," hovorí Nadžmuddín. "Rok som ležal v nemocnici, päť rokov doma a nič som nerobil. Takmer som sa z toho zbláznil." Potom mu Cairo ponúkol prácu na klinike. Nadžmuddín absolvoval tréningový program a dnes má vedúcu funkciu.
Okrem terapie sa na klinike vyrábajú aj protézy. Snažia sa pritom používať materiál, ktorý kúpia na miestnom trhu. Obidvaja šéfovia sú mimoriadne hrdí na to, že na mierové účely využívajú aj vojenský materiál. Časti protéz totiž vyrábajú z pneumatík sovietskych pancierových vozidiel.
Cairo chce svojich pacientov nielen postaviť na nohy v pravom slova zmysle, chce aby sa opäť zapojili do normálneho života. Z tohto dôvodu sú jednou z foriem pomoci aj menšie pôžičky, ktoré klinika poskytuje. Po úspešnom absolvovaní terapie si za ne môžu pacienti kúpiť bicykel, motorku či vozík, aby si tak mohli začať budovať novú existenciu.
Afganistan sa počas 22 rokov trvajúcich konfliktov a občianskych vojen stal mínovým poľom. Míny na tomto území ukladali všetky strany - sovietske okupačné jednotky, mudžahídi, Taliban. Hoci sa očakáva, že sa najnovšia vojna čoskoro skončí, míny budú ešte dlhé roky kaličiť obyvateľstvo.
