Ešte v čase, keď boli Kováč, Kňažko a Mečiar kamarátmi FOTO – ČTK
Mečiar vs. Andráš
Prvý politik, ktorý sa dostal do konfliktu s premiérom na spôsob „buď ja, alebo on“, bol Anton Andráš, minister vnútra v prvej Mečiarovej vláde. V októbri 1990 šéf kabinetu televíznym divákom povedal: „Ak pán minister ostane vo vláde, ja nebudem jej predsedom.“ Dôvodov pospomínal mnoho. Od nekompetentnosti až po to, že minister Andráš odmietol ísť na konferenciu pracovníkov správy dopravy ministerstva vnútra, hoci hrozili štrajkom, a radšej sa šiel okúpať do Trenčianskych Teplíc.
„Má takýto človek právo riadiť taký rezort, ako je ministerstvo vnútra, keď mu nezáleží na jeho chode?“ spýtal sa rozhorčený premiér televíznych divákov. Keď minister neodstupoval, sám podal demisiu. Nechal sa prosiť od Fedora Gála a iných z VPN, aby ju stiahol späť. A stiahol ju až vtedy, keď Andráš odstúpil.
Reakcia Antona Andráša:
V komunálnych voľbách v roku 1994 kandidoval za popradského primátora za koalíciu KSÚ – a HZDS. Zvolený nebol.
Mečiar vs. Kňažko
Vo februári a v marci 1993 sa naplno rozhorel konflikt medzi Kňažkom a Mečiarom. Premiér dokonca „zarazil“ cestu ministra zahraničných vecí do Ženevy a Bruselu, hoci tam mal rokovať s najvyššími predstaviteľmi vedúcej trojky vtedajšieho Európskeho spoločenstva. Na rokovaní vlády mu to oznámil takto: „Načo by si letel do Ženevy, keď čoskoro vyletíš inak – tretieho podám návrh na tvoje odvolanie.“ Nato sa v celej záležitosti začal angažovať prezident – po jeho intervencii premiér dovolil, aby vláda predsa len Kňažkovu cestu odsúhlasila. Vzápätí však predseda vlády označil rezort kultúry za vôbec najslabší a poslal Kováčovi návrh na Kňažkovo odvolanie. Ten ho – síce proti svojej vôli, ale predsa – ešte v marci odvolal. Kováč potom v STV povedal: „Vladimír Mečiar ma upozornil, že v prípade neprijatia návrhu odvolania Milana Kňažka sám rezignuje z funkcie a neprijme moje poverenie na zostavenie slovenskej vlády.“
Reakcie Milana Kňažka:
Po odchode z vlády v roku 1993 hovoril, že „premiér Mečiar používa lož ako pracovnú metódu“, v roku 1996 konštatoval, že jeho bývalý stranícky šéf je „púťovým rečníkom, obyčajným tárajom a štátnym teroristom“, a v roku 2000 tvrdil, že „na mafiánske praktiky HZDS upozorňoval už v roku 1992“. Všetci si však doteraz pamätajú aj Kňažkovo vystúpenie v STV v roku 1990 – vtedy občanom SR prezentoval „skutočnosť“, že vedenie VPN cenzurovalo pravidelné desaťminútovky Vladimíra Mečiara. Sám po rokoch priznal, že to nebola pravda.
Mečiar vs. Černák
Kňažko odišiel z hnutia spolu s ďalšími siedmimi poslancami, Mečiarova vláda sa stala menšinovou a premiér musel prikročiť k tomu, čo „principiálne“ odmietal – k rokovaniu o koalícii s Černákovou SNS. Po mnohých týždňoch intenzívnych rozhovorov ich predseda HZDS ukončil obvinením, že predseda Černák pofidérnym spôsobom žiadal od vtedajšieho ministra financií Tótha, „aby mu vyplatil sumu väčšiu ako milión korún“.
Reakcia Ľudovíta Černáka:
Koncom októbra 1993 HZDS a SNS predsa len podpísali koaličnú dohodu a Černák to odôvodnil aj tým, že sa mu Mečiar za kauzu „milión“ ospravedlnil. Z tábora HZDS tento výrok nik nekomentoval – Ľudovít Černák sa však stal aj vďaka hlasom poslancov HZDS podpredsedom NR SR. O niekoľko týždňov neskôr ho z SNS „vystrnadili“ vlastní a „černákovská“ časť poslancov sa pridala k opozícii.
Mečiar vs. Roman Kováč
Roman Kováč dopadol pri odchode z koalície a hnutia ešte horšie. Predseda HZDS vyhlásil, že jeho vtedajší vicepremiér prijal úplatok päť miliónov dolárov. Nie pre stranu, ale pre seba – s tým, že sa touto delikátnosťou Kováč pochválil na schôdzi vlády, vtedy, keď rokovala pod gaštanmi, kde nebolo nainštalované nahrávacie zariadenie. Na otázku, prečo potom takého človeka držal ešte viac než pol roka vo vláde, Mečiar odpovedal, že nemal možnosť sa ho zbaviť, lebo by ho vraj prezident aj tak neodvolal.
Reakcia Romana Kováča:
Po odchode z vlády a HZDS požiadal bývalých spolustraníkov, aby naňho podali trestné oznámenie. Keď odmietli, podal ho na seba sám. Žiadal, aby sa orgány činné v trestnom konaní zaoberali podozrením, či niekto niekedy prijal na Slovensku „bakšiš“ v hodnote päť miliónov USD. Vyšetrovanie sa skončilo s tým, že sa to nepreukázalo. Napriek všetkému Roman Kováč tvrdí, že svojho bývalého šéfa obdivuje: „Ako vie osloviť ľudí. Našiel slovo, ktoré chcú počuť. Je veľmi jednoduché. Národ.“
