Michal Kováč a Vladimír Mečiar v čase, keď už bolo napätie na prasknutie. FOTO – ČTK
Václav Havel a Václav Klaus na spoločnej večeri v roku 1997. Odchody nesúrodé, úsmev silený. FOTO – ČTK
Príučka pre neposlušného straníka?
Spoznali sa krátko po revolúcii, intenzívnejšie začali komunikovať po vzniku HZDS. Ich vzájomný vzťah nebol príliš dôverný, ale Kováč sa voči Mečiarovi nevymedzoval. Svedčí o tom skutočnosť, že práve šéf HZDS ho navrhol za kandidáta na prezidenta hnutia, keď v parlamente neprešla kandidatúra Romana Kováča. Budúce vzťahy medzi premiérom a prezidentom sformuloval po zvolení Michala Kováča ako prvý Ivan Lexa: „Je to v riti.“
Michal Kováč však v prvých mesiacoch poslúchal Vladimíra Mečiara na slovo. Ten žiadal postupne vymeniť nepohodlných členov svojej vlády Andrejčáka, Kňažka, Černáka, Dolgoša a Kučeru – Kováč to podpísal. Návrh na vymenovanie Ivana Lexu za šéfa rezortu privatizácie však neschválil, načo sa Mečiar stanovil za garanta rezortu, nenavrhol žiadneho nového ministra a rezort nakoniec predsa len riadil Lexa z pozície štátneho tajomníka ministerstva. Kováč stál aj na strane ďalších nepohodlných členov vlády, ktorých chcel Mečiar odvolať vo februári 1994 – keď navrhol odchod vicepremiéra Romana Kováča a šéfa diplomacie Jozefa Moravčíka, tí odišli sami a prezident pár dní nato, 8. marca prvýkrát uplatnil svoje právo predniesť v parlamente správu o stave republiky. Bola plná výhrad k premiérovmu štýlu práce, odštartovala diskusiu o jeho odvolaní a 15. marca Mečiar padol. Kováč neotáľal a už na druhý deň vymenoval tzv. dočasnú vládu Jozefa Moravčíka.
Čo bolo dôsledkom ich súboja:
Po voľbách v roku 1994 a vzniku koalície HZDS, SNS, ZRS začal člen hnutia Dušan Macuška šéfovať komisii na prešetrenie tzv. krízy ústavného zriadenia, kde za hlavného vinníka označoval Michala Kováča. V roku 1995 vyjadril parlament na základe správy Osobitného kontrolného orgánu NR SR na kontrolu SIS prezidentovi nedôveru. Kováčom sa začala zaoberať aj obvodná organizácia HZDS Bratislava IV, ktorá ho nepreregistrovaním vylúčila z hnutia. Posledný augustový deň 1995 sa SIS Ivana Lexu spolupodieľala na únose Michala Kováča do Rakúska. Premiér potom pozval prezidenta na schôdzu vlády, kde ho chcel prinútiť, aby sa vzdal funkcie dobrovoľne, ale Kováč pozvanie neprijal a krátko nato odmietol vymenovať Oľgu Keltošovú za veľvyslankyňu OSN v New Yorku. Členovia vlády dostali neformálny príkaz nezúčastňovať sa na podujatiach, kde bol prítomný prezident – typickým príkladom boli novoročné koncerty v roku 1997. Koalícia na čele s Mečiarom oslavovala príchod nového roku v Slovenskom národnom divadle, Kováč zostal osamotený v Redute. Pikantériou bolo, že prezident bol pôvodne na oslavy v SND pozvaný, ale dodatočne mu oznámili, aby nechodil, pretože tam preňho niet miesta. Nato prezident vyhlásil referendum so štyrmi otázkami týkajúcimi sa nášho vstupu do Severoatlantickej aliancie a priamej voľby hlavy štátu občanmi.
Čo o sebe povedali:
Vladimír Mečiar po zvolení Michala Kováča na post prezidenta SR: „Gratulujem ti, Miško.“
Vladimír Mečiar dva dni po inaugurácii prezidenta: „Osobne s pánom Kováčom už dlho spolupracujeme, neraz sme si prejavili vzájomnú podporu a úctu, takže nevidím dôvod, prečo by to teraz malo byť inak.“
Vladimír Mečiar o dva roky neskôr: „Na Slovensku pokoj nebude, kým on (Michal Kováč – pozn. red.) prezidentom bude.“
Michal Kováč v roku 1996 po podaní trestného oznámenia na Vladimíra Mečiara pre trestný čin ohovárania, krivého obvinenia, zneužitia právomocí verejného činiteľa a hanobenia prezidenta SR: „Nemožno pozerať na prezidenta ako na prašivú ovcu.“
Dvojstranu pripravila
DAŠA MATEJČÍKOVÁ
